Avantgardný skladateľ Stravinskij sa narodil ešte v cárskom Rusku 17. júna 1882 v Oranienbaume, začiatkom roku 1914, pred vypuknutím prvej svetovej vojny, odišiel s rodinou do Švajčiarska, od roku 1920 žil prevažne v Paríži a v roku 1934 prijal francúzske štátne občianstvo. Po začatí druhej svetovej vojny sa rozhodol žiť v Spojených štátoch, v roku 1945 získal americké občianstvo. Stal sa ikonou hudobného života 20. storočia, zomrel 6. apríla 1971 v New Yorku.
Pozrite si fotografie z tanečných diel Petruška a Svätenie jari
Choreografiu baletu Petruška vytvoril Igor Holováč, bývalý vedúci sólista Baletu SND, ktorý patrí k úspešným absolventom VŠMU. Pôsobil nielen v SND, ale aj mnohých ďalších divadlách ako Laterna magika v Prahe, Slovenské divadlo tanca, SĽUK, Národní divadlo Brno, Divadlo Josefa Kajetána Tyla, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, ND Košice, ŠD Banská Bystrica.
Holováč si myslí, že tvorba Igora Stravinského je pre publikum nesmierne zaujímavá – obrovskou dynamikou, tempom, magickou lyrickosťou, ktorá vzbudzuje emócie. Jeho kompozíciu považuje za absolútne dokonalú. Balet Petruška o troch bábkach s ľudským srdcom, ktoré bábkar priviedol k životu počas fašiangového jarmoku v Petrohrade, skomponoval Stravinskij v roku 1911, no jeho hudba je nadčasová. To isté platí aj o ostatných dokonalých dielach velikána Stravinského. Petruška je teraz ešte aktuálnejší témou manipulácie: každý sa môže stať bábkou v rukách manipulátora, no rovnako každý sa môže stať manipulátorom.
Žiačkou Igora Holováča bola choreografka Stravinského Svätenia jari Hana Vidová. Balet Svätenie jari je jedným z najznámejších klasických diel, francúzsky hudobný skladateľ Pierre Boulez o ňom povedal, že „vystavil rodný list hudbe 20. storočia“. Stravinskij Svätenie jari komponoval ho v rokoch 1911 až 1913 na podnet Sergeja Ďagileva, svojho priateľa, ktorý viedol svetoznámy súbor Ruský balet v Paríži. Dielo mladého skladateľa s podtitulom Obrazy z pohanskej Rusi priam otriaslo hudobným svetom.
Foto: Mišo Veselský
Premiéra baletu sa odohrala 29. mája 1913 v divadle Champs Elyssées. Parížske publikum prijalo dielo s veľkou nevôľou – bolo šokované barbarským námetom i novátorskou hudbou. Novátorstvo nestrávili nielen poslucháči, ale ani interpreti. Dirigent premiérového uvedenia baletu Pierre Monteaux mal pri prvom zoznámení sa s dielom podľa vlastných slov chuť ujsť a samotného autora vyhnali posmešky i pokriky publika za kulisy. Táto premiéra sa zapísala do histórie ako jeden z najväčších škandálov v dejinách hudby. V súčasnosti patrí balet Svätenie jari, ktorý čerpá námet z mytológie, medzi najhranejšie Stravinského diela.
Naopak, v sídle SĽUK-u v Rusovciach zožalo nielen Svätenie jari, ale aj Petruška s nádhernými kostýmami, ktoré navrhol Peter Čanecký, obrovský potlesk publika. Do leta síce obe diela nemá SĽUK v programe, no Stanislav Marišler pripúšťa možné reprízy v budúcnosti. Publikum by to iste uvítalo.
