Z tvorby jedného z najvýraznejších predstaviteľov absurdného divadla totiž SND v roku 1999 uviedlo hru Stoličky, kde excelovala dvojica Emília Vášáryová a Emil Horváth. Stoličky v réžii Ľubomíra Vajdičku sa dočkali až 155 repríz, no na ďalší titul od Eugenea Ionesca (1909–1994) prišiel čas až teraz.
„Netušili sme, že Nosorožec nás dobehne sám, keď sme uvažovali o polarizácii spoločnosti. Uzatvárame ním trilógiu hier s témou vzdoru voči totalitám,“ dodala Kičiňová s tým, že okrem Milovaného nepriateľa sem radí aj hru o Gertrude Stein Život je pes Gertrudy S.
Pozrite si snímky z inscenácie Ionescovej absurdnej drámy Nosorožec v SND.
Nosorožca v SND režíruje hosťujúca Júlia Rázusová, spolužiačka Kičiňovej, ktorá s ňou už v minulosti pracovala na inej absurdnej dráme – Kto sa bojí Virginie Woolfovej. Režisérka Rázusová priblížila, že v hre ide o polarizáciu a rozdeľovanie ľudí na „my“ a „oni“ a práve Nosorožcom by chceli ukázať, kde je zhrubnutá koža. „Ionesco si v hre vybral premenu človeka na agresívne zviera, keď sa zrieka ľudskosti, citlivosti a komunikácie. Aj svetové médiá sa dnes odvolávajú na Ionesca a jeho myšlienku, že žijeme časy nosorožcov,“ povedala Rázusová.
Sám Ionesco, ktorý bol v Bukurešti svedkom nástupu nacizmu, totiž zažil premenu svojich priateľov na nosorožcov, volal to rinoceritída. Videl svojich rovesníkov, ktorí sa bez zábran a s nadšením pridávali k Železnej garde, vyhadzovali židovských študentov z okien lekárskej fakulty a na ulici nútili ľudí s väčšími nosmi, aby si stiahli nohavice, aby zistili, či sú obrezaní. Bol zdesený, ako sa prívržencami nacizmu stávali spisovatelia, učitelia, biológovia i historici, videl to ako morovú nákazu.
Hra Nosorožec z roku 1957 bola aj reakciou na správanie Francúzov počas okupácie a ich šok z prehry a rýchle prispôsobovanie sa novej politickej situácii. V hre upozornil na zneužívanie myslenia, filozofie či logiky. Satiricky až karikatúrne zachytil aj francúzsku inteligenciu, ktorá sa v 50. rokoch stávala hrdou súčasťou komunistickej strany, pričom prehliadala zločiny Stalinovho režimu.
Foto: ROBERT TAPPERT
Režisérka Júlia Rázusová poznamenala, že absurdná dramatika sa v tejto chvíli prudko zreálňuje: „Ionescov text kladie zaujímavé otázky, od toho, či je premena na nosorožca dobrovoľná až po záverečnú otázku, či má zmysel zachraňovať svet pred nosorožcami. V absurdnej dráme sa postavy navzájom nepočúvajú, a to je dnes tiež výsostne aktuálne.“
Všetci herci na tlačovke sa z práce na hre tešili, napríklad Janka Kovalčiková, predstaviteľka Daisy, si pochvaľovala, že režisérka, ktorá je tiež z Prešova ako ona, si rada vypočula ich návrhy a dobre ich motivovala. Roman Poláčik, ktorý hrá hlavnú postavu Bérengera, tvrdil, že na spoluprácu so svojou spolužiačkou Júliou Rázusovou čakal dvanásť rokov a teraz sa mu to konečne splnilo.
Poláčik v hre vedie rôzne absurdné dialógy so Jeanom, ktorého stvárňuje Robert Roth. Úlohu Logika a Botarda dostal Gregor Hološka, Kaviarnika a Dudarda hrá hosťujúci Braňo Mosný, Dámu s mačkou a Pani Bouefovú hrá Anežka Petrová, herecké obsadenie dopĺňajú ešte Ondrej Kovaľ (Starý pán/Pán Papillon) a Daniel Žulčák (Obchodník/Hasič/Hudobník). Výbornú scénu a kostýmy (nechajte sa prekvapiť, ako v hre zobrazili premenu na nosorožca) vytvoril Marek Cpin, hudbu zložila Lucia Chuťková (dôležitú rolu hrajú akordeóny) a o pohybovú spoluprácu sa postaral Matej Matejka.
