Divadelný festival, ktorý už roky prináša nespochybniteľnú medzinárodnú kvalitu, otvorilo uplynulý týždeň Dejvické divadlo z Prahy pozoruhodnou hrou Brian v réžii Miroslava Krobota. Na javisku ožil stratený svet začiatkov najväčšej rockandrollovej kapely sveta Rolling Stones, ktorej gitarista Brian Jones podľahol mámeniu sveta za zrkadlom. A tak na pódiu okrem „stounov“ a ich naživo zimprovizovanej hudby excelujú aj vyhalucinované postavičky Zajaca, Medveďa a Oslíka. Vtipný text, obrovský nadhľad a herci výborne vtelení do postáv hviezd, ktoré osudovo letia len strmo nahor, aj za cenu straty života.
Úspech sa neodpúšťa
Celkom z iného súdka bol bravúrny herecký recitál anglickej herečky Caryl Swift – Matka Mejkra a jej deti či na ostrie noža položená konverzačka Eduarda Kudláča – Nakrm hada na své hrudi. Filip Čapka a Klára Cibulková z pražského Švandovho divadla na Smíchově predviedli skutočne široké použitie argotového hovorového slovníka a krátky, no o to silnejší ponor do duše dnešného človeka, zničeného neporozumením v osobnom živote či vo vzťahoch s okolím.
Zatiaľ čo v scénických rozhovoroch dokázali divákov dokonale pobaviť, ale prinútili aj zamyslieť sa stále obľúbenejší herci Astorky Juraj Kemka, Lukáš Latinák, Vlado Černý a David Hrbek, k najväčším divadelným zážitkom festivalu patrila určite hra Gottland, ktorú naštudovali herci smíchovského Švandovho divadla podľa úspešného bestselleru Mariusza Szczygiela.
Vypredané divadlo doslova pohltili dejiny Československa. Prerozprávali ich ľudia, ktorí krajinu spoluvytvárali. Ktorí sa až pričasto stali jej rukojemníkmi, či skôr obeťami svojho úspechu, ktorý sa v našej zemi nikomu neodpúšťa. Lída Baarová, Karel Gott, Tomáš Baťa, Antonín Zápotocký, Adina Mandlová, Marta Kubišová – to je len niekoľko z postáv, ktoré ožívajú na javisku. Zo svojich osudov vytvorili pestrú, smutnú, niekedy nepríjemnú, inokedy komickú, ba až absurdnú mozaiku tragikomédie dejín malého národa, existujúceho v priesečníku ciest a záujmov veľkých svetových mocností.
Oveľa intímnejším zážitkom bol potom budapeštiansky Vígszínház, kde v hre kultového izraelského dramatika Hanocha Levina herci András Kern, Erzsébet Kútvölgyi a Ádám Rajhona ukázali divákom tragikomický, no v mnohom pravdivý pohľad na manželské spolužitie. Pokiaľ po predstaveniach v Astorke zazneli tóny džezu, na javisko ho priniesol neúnavný Peter Lipa. O mystický blues sa zas postaral harmonikár Boboš Procházka a jeho skupina Sitra Achra.
Človeče, nehnevaj sa
Celkom prirodzeným vyvrcholením a skvelou komickou bodkou za piatimi dňami Festivalu Astorka bolo v sobotu predstavenie brnianskeho HaDivadla – Bohnice, aneb člověče, nezlob se, ktorú napísal Luboš Balák. Tento príbeh, ktorý môžeme pokojne nazvať i českým Preletom nad kukučkiným hniezdom, je voľne inšpirovaný osudom herca a divadelného režiséra Miroslava Macháčka. Predstavuje socialistickú psychiatrickú liečebňu z roku 1978 a jej pacientov a je v podstate nemilosrdnou satirou na obludnú „normálnosť“ vtedajšieho režimu a jeho praktiky.
Bohnická liečebňa sa tu stáva otvorenou obrazárňou, v ktorej môžeme obdivovať podivné panoptikum pacientov, čo sú poznačení nielen vlastným trápením, ale aj prostredím, v ktorom už nemôžu normálne žiť, ktoré ich vyčlenilo zo života a postavilo do úlohy nesvojprávnych bytostí. V réžii Mariána Amslera excelujú okrem hosťujúcej Zuzany Krónerovej v úlohe lekárky Marián Chalány ako sadistický, komunistický manipulátor Pytlík, brilantný Jan Grundman v úlohe maniodepresívneho inžiniera Římanského či Miloslav Maršálek ako domnelý Gustav Husák. Silný až katarzný zážitok, smiech cez slzy poznania, predstavenie, ktoré chcete vidieť ešte raz už len preto, že nie je divadlom, ale zážitkom zakliatej reality.
Divadelný festival v Astorke je živým a otvoreným fórom, čo nám už roky prináša náhľad na kultúrny život v tých najbližších krajinách, zážitky výnimočnej kvality, na ktoré sa len tak skoro nezabúda.
