Ste šéfkou Operného štúdia SND. Ako funguje a čo je jeho cieľom?
Operné štúdio SND založil riaditeľ opery Rastislav Štúr ešte pred šiestimi rokmi. Uvedomoval si totiž, že potrebujeme dať šancu mladým umelcom etablovať sa na dosky, ktoré znamenajú svet. Príležitostí totiž majú veľmi málo. Operné štúdio je hudobno-vzdelávací program pre mladých umelcov, akési preklenutie obdobia po vysokej škole a pred angažmánom v niektorých z divadiel. Potrebujeme integrovať mladých umelcov do diania na javisku počas predstavení, je to však veľmi náročné, pretože posledné tri roky hráme veľmi málo operných predstavení – často len sedem veľkých večerných operných titulov do mesiaca. Pozitívum je, že hráme aj detské predstavenia.
Bývalo kedysi predstavení viac?
Iste, kedysi ich bolo len v historickej budove 16–18 mesačne, to umožňovalo vtedajšiemu vedeniu aktívne obsadzovať umelcov z domáceho ansámblu a zároveň aj mladých, začínajúcich umelcov. Minulé vedenie rapídne znížilo počty predstavení a zaviedlo tzv. blokový systém. To znamená, že Opera odohrá z jedného titulu 2–3 predstavenia a ďalšie z toho titulu sa hrajú opäť až po siedmich mesiacoch. Ak by domáci spevák SND tie dve predstavenia nespieval a namiesto neho by účinkoval mladý umelec, tak domáci člen ansámblu SND by znova spieval ten titul až za 14 mesiacov v ďalšom bloku.
Foto: Marek Olbrzymek/SND
Z profesionálneho hľadiska a vokálnej speváckej techniky je to čisté zúfalstvo. Preto blokový systém nie je prívetivý voči mladým, ale ani voči domácim umelcom – šancí dostať sa reálne na javisko SND je veľmi málo. Práve Operné štúdio zabezpečuje mladým spevákom pravidelnejšiu a systematickejšiu prácu v ich profesionálnom raste. Ak prejdú dvojkolovým konkurzom, stanú sa na dva roky členmi Operného štúdia SND a my pre nich zabezpečujeme spevácke, herecké a pohybové workshopy, naštudovanie operných postáv vhodných pre ich hlasový odbor. Snažíme sa ich obsadiť do menších a stredných postáv priamo v predstaveniach.
Kto sa im venuje?
Na vokálno-technické, interpretačné workshopy pozývame hostí, etablovaných umelcov, ktorí ale majú aj pedagogické schopnosti a skúsenosti, vedia pracovať s technikou správneho vokálneho prejavu smerom k belcantu – techniky práce so správnou rezonanciou či s dychovou oporou, so štýlovou interpretáciou, boli tu napríklad Gabriela Beňačková, Peter Mikuláš, Mariusz Kwiecien, Bronislav Procházka, Zdeněk Klauda či Marco Guidarini… Keď Rastislav Štúr Operné štúdio pred šiestimi rokmi zakladal, pôsobili v ňom, vtedy ešte ako členovia SND, dirigent Dušan Štefánek a režisér a dramaturg Marek Mokoš, ktorý bol aj šéfom Operného štúdia. Priamo v Opernom štúdiu boli zamestnaní ľudia, ktorí sa frekventantom venovali aj v rámci úväzkov v SND.
S príchodom iného vedenia bol však vtedy ukončený pracovný pomer s dirigentom Štefánkom aj s dramaturgom Mokošom. Potom tri roky šéfom Operného štúdia nebol oficiálne nikto. Ako hlasová poradkyňa bola spevákom v OŠ k dispozícii sopranistka Adriana Galla Kohútková, ktorá s nimi vyberala árie na workshopy a v prípade potreby poradila s vokálnou technikou, ako korepetítorka s nimi pracovala Andrea Bálešová. Operné štúdio teda posledné dva tri roky nemalo človeka, ktorý by jeho fungovanie celkovo zabezpečoval. Členovia OŠ nemali ani herecké, pohybové workshopy, nepracovali s orchestrom, režisérom, dirigentom na naštudovaní ucelenej opernej postavy, len traja z jedenástich členov mali príležitosť spievať ma javisku SND v opernej produkcii.
Čítajte viac Jolana Fogašová: Umenie má byť apolitické, Anna Netrebko nech spieva. Aj ja som bola jej cover vo Viedni
Koľko členov vlastne má teraz Operné štúdio SND?
Týchto mladých ľudí, ktorí absolvovali dvojročný cyklus, bývalo okolo 10–11. Vlani päť členov z tohto posledného cyklu odišlo, lebo neboli, žiaľ, s takýmto fungovaním spokojní. Od septembra nám zostalo teda len päť spevákov, jeden zo zahraničia. Pred mesiacom a pol sme vypísali nový konkurz do ďalšieho dvojročného cyklu, od septembra 2025. Prihlásilo sa 154 mladých spevákov, z toho asi 75 percent boli zahraniční umelci. Na základe požiadaviek konkurzu vybrala štvorčlenná komisia 25 spevákov, ktorí postúpili do druhého kola. V druhom kole zaspievajú vybrané árie v SND pred sedemčlennou komisiou, ktorá ich bude bodovať. Vyberieme z nich 11 spevákov, ktorí sa na dva roky stanú členmi Operného štúdia.
Spomínaných 154 uchádzačov je veľký záujem, nie?
Áno. Operných štúdií nie je veľa, na Slovensku len toto v SND. V Čechách nie je žiadne operné štúdio, tam má prepojenie s operou len Ostrava, kde generálny riaditeľ Jiří Nekvasil nastavil spoluprácu medzi ich operou Národního divadla moravskoslezkého a Fakultou umenia Ostravskej univerzity. Nie je to operné štúdio, ale volajú si mladých študentov do svojich operných produkcií. V Európe je však niekoľko špičkových operných domov, ktoré takéto štúdiá majú, aj desať či dvadsať rokov. Tam mladých umelcov vyhľadávajú a dávajú im šancu.
Ak sú výborní, tak ich intendant alebo riaditeľ opery oslovia do konkrétnych produkcií. Niekedy v opernom dome potom aj zostávajú a pravidelnejšie účinkujú. My tiež niekoľko takých spevákov už máme – Veronika Bilová, Ivan Lyvch, Martin Morháč – priebežne tu dostali šancu spievať v rôznych operných tituloch. Z tohto posledného cyklu Operného štúdia boli obsadzované Dominika Mičíková, Mária Štúrová, Viktória Svetlíková.
Divadlo vraj nemá dostatok tenoristov, takže vyberáte do Operného štúdia aj podľa chýbajúcich hlasov?
Úprimne vám poviem, že na Slovensku už nechýbajú len tenoristi, ale dve generácie spevákov – soprány, mezzosoprány, tenory, barytóny, basy, všetky hlasové odbory. V časoch mojich začiatkov bol riaditeľom opery SND Juraj Hrubant, vtedy bolo v ansámbli SND vyše 38 ľudí a hralo sa okolo 20 predstavení do mesiaca. Keď si ma ako študentku VŠMU pán Hrubant vybral do opery Eugen Onegin, dostala som sa do tretieho obsadenia. Moje dve kolegyne, ktoré boli v angažmáne v SND, mali veľký počet predstavení a ja som ich ešte ako hosťka pravidelne striedala.
Ony to vítali, lebo účinkovali aj v ďalších tituloch SND. Takto pán Hrubant priebežne zapájal aj iných talentovaných umelcov, dal im šancu a oni umelecky rástli. Kedysi, keď bol výnimočný mladý umelec, dostal nielen angažmán v SND, ale k nemu dostal často aj možnosť bývať či splácať si vlastný byt. Vtedy mladý umelec nepotreboval byť zamestnaný nikde inde a venoval sa len svojmu ďalšiemu umeleckému vývoju.
Ako je to dnes?
Minulé vedenie SND prepustilo 12 sólistov. Ich miesta neobsadili, mnohé z nich zrušili. Ako sa majú mladí umelci doma etablovať? Kde? Kto im vytvorí správne podmienky? Opery v Banskej Bystrici a Košiciach majú ešte menšie rozpočty ako SND. Členovia Operného štúdia nedostávajú mesačný plat, nemajú ani štipendium. Všetci sú niekde zamestnaní, často aj mimo toho, čo študovali, či učia na základných umeleckých školách, aby mali z čoho vôbec žiť. Vo svojom voľnom čase poctivo pracujú hodiny na vokálnej technike, učia sa roly v cudzích jazykoch, a to ani nevedia, či im niekto vôbec dá šancu. V praxi trvá niekoľko rokov, kým mladý človek môže spievať aj väčšie postavy – nemôže začať Toscou ani ničím z dramatického repertoáru, nováčik musí začať v menších alebo v stredných postavách, získať prax a zdokonaľovať sa, vypracovať sa a až potom môže vstúpiť do náročnejšieho repertoáru.
Čítajte viac Nespokojní operní sólisti sa obávajú návratu Drličku do SND
Prečo?
Musí si upevniť spevácku vokálnu techniku priamo v praxi, počas predstavení, zdokonaliť sa, nabrať skúsenosti, fyzickú a aj psychickú kondíciu na javisku, v práci s dirigentom, režisérom, s kolegami spevákmi, aby neskôr profesionálne na požadovanej úrovni odspieval aj ťažšie postavy. Trvá to v plnej prevádzke aj päť až desať rokov. V Opere SND bol pred rokmi výborný domáci ansámbel, všetky hlasové odbory, nikoho vtedy nepotrebovali doplniť, sólisti sa potom pár rokov takmer neobmieňali, mladí tak nedostávali v SND príležitosti. Občas v Banskej Bystrici či v Košiciach, alebo odišli do zahraničia.
Ministerstvo ako náš zriaďovateľ vtedy nemalo záujem podporiť ansámbel, keď niekto išiel do dôchodku, miesta sa neobnovovali. Niekoľko rokov prichádzali pokyny, aby sa v Opere šetrilo, nezvyšovali sa platy, ani s infláciou, nakoniec zostalo len 25 miest sólistov. Všetkými tými rozhodnutiami sa nesmierne zanedbala výchova novej generácie domácich operných umelcov.
Potom prišiel ako generálny riaditeľ Matej Drlička a s riaditeľom Luborom Cukrom znížili počty predstavení a doslova vyhodili 12 sólistov na ulicu. Žiadnych nových však do ansámblu neprijali, to je v podstate likvidácia domácej erbovej opernej scény. Zamerali sa na volanie hostí, a nie na budovanie domáceho kvalitného operného ansámblu, ktorý vždy SND malo a ktorý tu má 103-ročnú tradíciu. Ale SND nie je komerčné divadlo, SND je naša národná scéna, ktorá mala desaťročia vysokú umeleckú úroveň porovnateľnú s kvalitnými opernými domami v zahraničí. Pozrite sa, koľko titulov hrá Národné divadlo Praha, v júni majú plánovaných 30 operných predstavení. K tomu niet čo dodať.
Pozrite si zábery z opernej satiry Benjamina Brittena
Súčasťou programu opery SND je v máji premiéra opery Albert Herring od Benjamina Brittena. Je to produkcia Operného štúdia SND. V máji sú na programe tri predstavenia (24. 5. a 25. 5.), uvediete toto dielo aj neskôr?
Za veľkej podpory Zuzany Ťapákovej, Rastislava Štúra a dekanky HTF VŠMU Iriny Čiernikovej sme podpísali vzácne memorandum o spolupráci OŠ SND a Katedry spevu VŠMU. Títo mladí umelci dostanú šancu po prvýkrát v histórii spoločne účinkovať na veľkom javisku Opery SND, a to práve v tejto opernej satire Benjamina Brittena. Keďže je to pilotný rok, sme nesmierne radi, že sme do programu opery SND už teraz na jar mohli dať tri predstavenia. Na budúci rok na jar plánujeme v rámci tejto spolupráce ďalšie tri predstavenia, bude to však už iný titul. Ak nás publikum podporí a bude predstavenia OŠ SND rado navštevovať, tak reprízy časom určite budú tiež.
Priblížite nám ešte, o čom je Albert Herring?
Opera Benjamina Brittena je z hľadiska dramaturgie ako čerešnička na torte. Naše predstavenie väčšinou vo dvoch obsadeniach s 30 účinkujúcimi spevákmi bude trvať dve hodiny 20 minút. Je to zaujímavá britská satira, ktorá vtipne a s kritickým nadhľadom približuje život anglickej aristokratickej spoločnosti, jej vplyv a manipuláciu ľudí v blízkom okolí. Krásna hudba a libreto, ktoré prináša zamyslenie aj štipľavý humor. Mladí umelci aj študenti vnášajú do diela svoj mladistvý šarm, esprit, zmysel pre humor, verím, že tak, ako zaujala a očarila táto opera ich, rovnako zaujme aj divákov.
Foto: Marek Olbrzymek
Vidíte v tomto diele aj paralely na súčasnú spoločnosť?
V každom zaujímavejšom opernom librete, akým aj toto nesporne je, vieme nájsť paralely so súčasnosťou. Brittenova opera je nadčasová a problémy, ktoré v nej spoločnosť rieši, sú celkom určite aktuálne aj dnes.
Operné štúdio teda začína premiérou satirickej opery. Máme ešte vôbec zmysel pre humor alebo sa radšej vadíme než smejeme?
Smutná otázka. My v opere sa posledné mesiace už opäť aj zasmejeme. Snažíme sa vždy, aj v napätých spoločenských situáciách, aby nás umenie stmeľovalo, aby sme ho spoločne vedeli na javisku stvoriť a odovzdať na predstavení divákom. Operné štúdio navštevuje mladá generácia nastupujúcich spevákov, ktorá má svoj svieži temperament a na javisku sa rada smeje.
Dúfam, že sa aj na Albertovi Herringovi diváci s nami príjemne pobavia a zamyslia sa nad tým, že to, čo na prvý pohľad vyzerá smiešne, v konečnom dôsledku smiešne byť vôbec nemusí. Manipulovať niekým v jeho neprospech je mimoriadne neetické. Predpremiéra sa koná v sobotu 24. mája o 11. hodine v SND, premiéra je o 18. hodine v rovnaký deň a repríza bude v nedeľu 25. 5. o 11. h. Srdečne všetkých pozývam.
Koncom mája sa tiež do programu SND vracia Suchoňova opera Svätopluk, kde spievate Ľutomíru. Potešilo vás to?
Svätopluk je skvost našej národnej opernej literatúry, veľmi sa na tie predstavenia teším. Sú tri predstavenia – v piatok 23. 5., v nedeľu 25. 5. a v utorok doobeda 27. 5. Predstavenia budú výnimočné tým, že do nich vstupuje v osobnej premiére náš bas Jozef Benci ako kráľ Svätopluk. Verím, že táto sugestívna inscenácia v réžii Romana Poláka bude ešte veľa rokov v našom repertoári.
Čítajte viac V opere Svätopluk sa Jolana Fogašová mení na intrigánku, ktorej ide o moc
A na záver ešte otázka: Je pre umenie dôležité, kto je práve ministrom či ministerkou kultúry?
Veľmi, pre umenie je nesmierne dôležité, kto je minister kultúry – je dôležité, akými ľuďmi sa obklopí, čie rady prijíma a aké sú jeho konečné rozhodnutia. Minister kultúry má náročnú pozíciu a veľkú zodpovednosť, pretože umenie a kultúra majú veľa rovín. Zorientovať sa v tejto obsiahlej problematike, aby do nej videl a mohol rozumne zasiahnuť do chodu niektorých umeleckých inštitúcií – napriek tomu, že má svojich poradcov a svoj realizačný tím – nejaký čas trvá. Zásadné inštitúcie nášho slovenského kultúrneho sveta by mali fungovať na najvyššej umeleckej úrovni a mať dostatok potrebných financií, je to naozaj pre nás všetkých – akýsi „národný poklad“, ktorý by mal každý minister spravovať s najväčšou pokorou a úctou a podporiť ho ako zriaďovateľ osobne aj finančne.
Všetky ostatné projekty, a tým myslím predovšetkým tie avantgardné, boli vždy spravované pomocou sponzorských príspevkov. Tento druh kultúry by nemal byť financovaný štátom. Experimentálne scény by mali fungovať na báze samočinnosti a mali by si vedieť na seba zarobiť alebo mať sponzorov. Ekonomická zúčastnenosť štátu na rôznych umeleckých projektoch by mala byť dosť jasne vymedzená a tieto projekty by mali mať naozajstnú umeleckú hodnotu. Keby to tak bolo, boli by boli financie aj na folklórne festivaly, ktoré si podporu určite zaslúžia. Tu by malo prísť k reforme, kam a kedy štátne peniaze posielať, mal by sa tiež pre kultúru vytvoriť kvalitný sponzorský zákon. Myslím, že by mali mať prioritu predovšetkým všetky umelecké inštitúcie a projekty, ktoré spadajú do nášho „národného pokladu“, a tým aj definujú úroveň našej spoločnosti ako takej.
