Aký je tvoj performerský background?
Na pódiu, kde som sa cítila bezpečne a šťastne, som trávila čas už od útleho detstva. Tanec bol pre mňa všetkým. Preto, keď som sa mala rozhodnúť, kam na školu, neexistovala pre mňa iná možnosť ako tanečné konzervatórium. Prijímacie skúšky boli viacstupňové – po každom kole sa zúžil okruh uchádzačov, až napokon zostali len tí najlepší.
Osem rokov som študovala klasický tanec a následne pokračovala na VŠMU, odbor didaktika klasického tanca. Ako balans. únik od akademickej formy umenia, som si našla záľubu v manipulácii s ohňom a flow art.
Práve v týchto formách som prvýkrát zažila pocit slobody pri vystupovaní, a po skončení školy som dostala ponuku vystupovať s Anta Agni. S týmto zoskupením som mala možnosť precestovať takmer celý svet – doslova od Londýna po Singapur.
Highlightom bolo asi šesťtýždňové turné novo cirkusového predstavenia 5 Elements v Číne. Doteraz na túto éru spomínam v tom najlepšom, ale ako performer som mala potrebu sa posunúť a zažiadalo sa mi ďalšieho umeleckého a žánrového stimulu.
V tomto období si na mňa spomenul Vašo Púčik, s ktorým som absolvovala spomínané turné v Číne, a obsadil ma do jednorazového predstavenia v bratislavskom kabarete. Predstavenie však malo veľký úspech a bolo zaradené do stabilného repertoáru. Vznikla z toho spolupráca na šesť rokov, ktorá po jeho oznámení odchodu aj skončila. Zvyšok je história – a od konca roka 2018 sa naplno venujem burleske, v ktorej som našla naplnenie.
Ako si sa k nej dostala?
Vždy som inklinovala k tejto estetike – fascinovali ma kostýmy, spodná bielizeň, trblietky, perie…. Roky som obdivovala burlesku z diaľky, no až v prostredí kabaretu som sa prvýkrát naozaj zamyslela nad tým, že by som mohla byť jej súčasťou. Ale potrebovala som posmeliť.
Bola to práve Magie Noire, ktorá ma v správny moment postrčila, a odporučila mi, nech idem rovno skúsiť open stage vo Viedni. Tam som priniesla môj act s perlovými náhrdelníkmi, ktorý najviac vystihuje môj štýl, a zúročila som v ňom všetky roky štúdia, driny a skúseností v niečo, čo pôsobí ľahko a bez námahy.
Vďaka tejto kombinácii a profesionálne spracovanému actu som dostala ponuku na booking hneď po prvom burlesque open stage, a to som ešte ani nemala umelecké meno. To mi vymyslela Kalinka Kalaschnikow. Pozrela na mňa, potiahla z cigarety a povedala: „Michelle Marvelous.“ A už mi to zostalo.
Vzala si ma pod ochranné krídla, dala mi know-how a veľmi cenné feedbacky. Možno, ak by som ich neprijala alebo ju počúvala menej, nebola by som tam, kde som. Nie možno, ale určite. Tento jej prístup bol pre mňa hnacím motorom. Začala som tvoriť premyslenejšie, vopred plánovať, investovať do kostýmov, každým jedným actom som chcela dosiahnuť svoje maximum a byť performerom, na ktorého sa dá spoľahnúť ľudsky aj profesne.
Je to už niečo vyše päť rokov, čo sa burleske venujem, je to môj full-time job, aktívne pôsobím v dvoch ansámbloch (Cirque Rouge, AT, a Prague Burlesque, CZ), hosťovala som po celej Európe, bola headlinerom na festivale, absolvovala som šesťtýždňové turné v Nemecku s Firebirds Burlesque Show… Aktuálne plánujem ďalšiu sezónu a teším sa na to, čo ma čaká.
Foto: Mark Voelker
Ako by si popísala svoj burlesque štýl?
Ako fúziu všetkého, čo ma život naučil. (smiech) Naozaj. Mám pocit, že každý krok, ktorý som urobila, viedol práve sem. Tanec, flow art, kabaret, burleska – všetko sa postupne nabaľovalo. Bola som vo fáze, kedy som mala pocit, že nikam nepatrím – cirkusanti ma vnímali ako tanečnicu, tanečníci ako burlesku a burlesky ako cirkusantku.
Až po čase mi došlo, že práve tá fúzia (so správnou dávkou citlivosti k dramaturgii, k celistvosti performatívneho actu) a miešanie žánrov je moja cesta. A nie je to moja nevýhoda – je to moja sila.
Je podľa teba burleska relevantná aj dnes?
Burleska je dnes možno ešte relevantnejšia než pred desiatimi rokmi. Je to žáner, ktorý sa neustále vyvíja a mení. Je pravda, že burleska v posledných rokoch viac prenikla do mainstreamu a stala sa komerčnejšou. To však neznamená, že sa jej podstata úplne vytratila.
Burleska je sama o sebe politická – ide o formu oslobodenia, o absolútnu kontrolu nad vlastným telom a spôsobom, akým ho prezentujeme. Umožňuje reagovať na aktuálnu spoločenskú situáciu bez cenzúry. Nepovažujem za potrebné to dodatočne prízvukovať alebo nálepkovať, aby diváci dostali všetko naservírované. Mám rada, keď majú priestor zamyslieť sa a vytvoriť si vlastný názor.
Je burleska pre každého?
Burleska je pre každého, no nie každý sa tým môže živiť. Hoci táto forma umenia umožňuje vyjadrenie a kreativitu všetkým, nie každý je pripravený prijať zodpovednosť, ktorá prichádza s vystupovaním pred publikom. Vyjsť na pódium nie je len o zábave – je to záväzok voči divákom, ktorí sa rozhodli investovať čas a peniaze do zážitku.
Je kľúčové, aby performeri správne vyberali svoje vystúpenia a transparentne pomenovali formát, v ktorom sa prezentujú. Je nevyhnutné chápať a vedieť rozdiely v rôznych typoch šou – či už ide o open stage, komunitnú akciu alebo divadelnú produkciu, pretože je nemožné ich porovnávať. Tento prístup umožňuje divákom realistické očakávania a zabezpečuje, že každá udalosť bude prezentovaná v profesionálnom svetle.
Aký je rozdiel medzi tvojou burlesque personou a každodenným ja?
Aktuálne je moje každodenné ja v ére šiltovky a teplákov, zatiaľ čo ako performerka idem full glam. (smiech) Neberiem to tak, že ako performer som iná osoba – stále som to ja. Je to moja profesia. V deň pracovného voľna si môžem dovoliť vyležať migrénu doma bez tabletiek, v deň predstavenia tento luxus neprichádza do úvahy.
Treba ešte dodať, že počas dní, keď nevystupujem, je potrebné starať sa o kostýmy, parochne, robiť si neustály research, s veľkým náskokom vopred plánovať nasledujúcu sezónu, office, tréningy… a to, čo mnoho ľudí vidí ako päťminútový act, je často výsledok desiatok až stoviek hodín práce, ktoré zostávajú za scénou.
Foto: Anna Sokolowska
Máš nejaký performerský sen?
Nevyhorieť. Posúvať sa. Stále nachádzať radosť a zmysel v tom, čo robím.
Nedávno si sa presťahovala do Prahy. Aké máš z tohto presunu dojmy – osobné aj profesionálne?
Blahodárne. (smiech) Profesionálne som ako sólistka na Slovensku paradoxne nevystupovala – roky som cestovala a bola pravidelne bookovaná v zahraničí. Po covide, a najmä po teroristickom útoku v Teplárni, som začala klásť väčší dôraz na hodnoty ľudí okolo mňa. Čo hlásajú a čo zastávajú. Mnohé väzby pre mňa prestali byť zlučiteľné s tým, aby som sa vedela pozrieť do zrkadla. Odchod bol najzdravšia možná voľba.
Zároveň mi veľmi pomohlo žiť v meste, kde mám stály angažmán – čo je v tejto profesii rarita. V Prague Burlesque som zažila, že umelecký kolektív môže fungovať zdravo. Každá kritika alebo rada bola adresovaná priamo, s cieľom zlepšiť šou a posunúť hranice – lebo spolu bojujeme ako tím, aj keď sme každý sólista. Práve tam som sa doslova „vyliečila“. A povedala by som, že ako performer aj ako žena som dozrela do podoby, v akej som teraz.
Už tento týždeň vystupuješ na Večernici od Bratislava Burlesque. Na čo sa môžu diváci tešiť?
V prvom rade sa ja veľmi teším! Po dvoch rokoch budem opäť vystupovať vo svojom rodnom meste. Tak dúfam, že sa nechajú prekvapiť – ale bude to niečo, čo si zapamätajú.
Čo ťa inšpiruje pri tvorbe?
Absolútne všetko – od architektúry, cez hudbu až po vnútorné prežívanie. Je rozdiel, či tvorím act na komerčné účely, komunitné eventy, alebo mám voľnú ruku a môžem preniesť na stage aj ťažšie témy. Škála repertoáru je široká – od témy rakoviny až po Roaring 20s.
Tvoje vystúpenia majú naozaj hollywoodsky level – čo je podľa teba kľúčom k úspechu?
Pre každého znamená úspech niečo iné. Pre niekoho je úspech, že sa odhodlá ísť na workshop, pre iného je cieľom West End. Kľúčom je podľa mňa disciplína, pokora, sebareflexia, zodpovednosť, pripravenosť, spoľahlivosť a flexibilita. Acty musia mať zámer. Byť premyslené. Dôležité je vedieť prijať a spracovať spätnú väzbu. Ďalší level je vedieť si ju aj vypýtať – aj keď je človek na scéne roky.
Ľudia, ktorí sa na tejto scéne držia viac než dekádu – a myslím tým profesionálne, nie len ako hobby – sú tam z nejakého dôvodu. Každá ich skúsenosť alebo postreh je na nezaplatenie. Zo skúsenosti viem, že tieto hodnoty a kvality prevážia nad picture-perfect estetikou alebo drahým kostýmom. A hlavne treba vydržať. Po prvotnej eufórii príde realita. Nie každý večer je trblietavý. Nie každý event je úchvatný. Nie každá spolupráca je skvelá.
Tieto dva citáty mi pomáhajú, keď mám ťažšie obdobie alebo spochybňujem, či pokračovať: „Je ľahké začať, ale ťažké zotrvať.“ a „Neber kritiku od niekoho, od koho by si neprijal radu.“
