Ako rozum používať tak, aby sme dokázali kriticky myslieť, a nie iba podliehať tomu, čomu chceme veriť?

Rozum. Nástroj pravdy, individuálnej múdrosti či svetlo v temnote? Západná civilizácia sa na tieto tvrdenia stáročia spoliehala. V súčasnosti je však dôvera v rozum a jeho zdravý kritický úsudok otrasená. Ako je možné, že ľudia – tvory obdarené rozumom – tak ľahko uveria dezinformáciám a hoaxom?

Inscenácia Záhada rozumu v réžii Jany Šturdíkovej hľadá odpovede vtipnou a zrozumiteľnou formou – nielen z pohľadu vedy, ale aj prostredníctvom každodenných situácií a absurdných príkladov z histórie. Trojica herečiek odhaľuje mechanizmy myslenia a ukazuje, ako ľahko podliehame skresleniam.

„Chcela som urobiť niečo o kritickom myslení, pretože si myslím, že v tom máme na Slovensku stále veľké rezervy. Častokrát sa rozhodujeme na základe dojmov, ale chýba nám odstup a dôraz na fakty alebo hlbšie zamyslenie sa, a nie len impulzívne reagovanie,” objasňuje motivácie režisérka Jana Šturdíková.

Čítajte viac Jedna Suka v divadle ešte jar neprivolá. V hre Noc v Istanbule Divadlo P. O. Hviezdoslava otvára tému násilia na ženách

Záhada rozumu je rovnomennou adaptáciou knihy dvoch kognitívnych vedcov Huga Merciera a Dana Sperbera. Skúma fungovanie kritického myslenia, jeho evolučný pôvod a to, ako ho dnes využívame.

„Táto kniha ma zaujala práve v tom, že vedci Hugo Mercier a Dan Sperber poskytujú veľmi zaujímavé vysvetlenie. Rozum alebo myslenie vždy funguje v nejakom kontexte a pokiaľ nenájdeme správny kontext, ktorý rozumu alebo mysleniu vyhovuje aj z hľadiska evolučnej teórie, tak potom sa naozaj môže stať, že rozum ľudovo povedané „zblbne“.

A naozaj nás potom vedie k mnohým chybám a skresleniam. Aké by bolo teda riešenie na to, aby rozum fungoval? Aby sme sa naňho mohli spoľahnúť? V súčasnej dobe čelíme informačnému pretlaku, je tu množstvo dezinformácií a nevieme, ako z toho von. Hugo Mercier a Dan Sperber riešenie ponúkajú, minimálne ukazujú, že riešenie existuje.”