Hravý aj noblesný
Milan Čorba za polstoročie vytvoril kostýmy pre tisíce divadelných, televíznych a filmových postáv. Malý, ale zato reprezentatívny výber z jeho tvorby nájdu návštevníci Slovenského národného divadla vo foyer činohry.
Ukážka z výstavy v SND, ktorá je venovaná tvorbe kostýmového výtvarníka Milana Čorbu.
Kurátor výstavy Miroslav Daubrava si zrátal, že Milan Čorba sa podieľal na viac ako sedemsto rôznych tituloch divadelných hier, televíznych inscenácií aj filmov, čo je rekordný počet. „Výstavu na ploche pätnástich panelov tvorí len zlomok z nich. Do užšieho výberu sa dostali najmä kostýmy a kostýmové návrhy z inscenácií Slovenského národného divadla, ale aj zo začiatkov v Divadle na korze a na Novej scéne. Sú tu aj inscenácie a kostýmy, ktoré získali významné ocenenia a také, ktoré sú s menom Milana Čorbu spojené ako emblém a nemožno ich obísť. Posledné panely predstavujú jeho filmovú a televíznu tvorbu, ako napríklad rozprávka Plavčík a Vratko alebo z dobrodružný historický seriál Vivat Beňovský, na ktorých som vyrastal,“ vyznal sa kurátor. Výstavu uzatvárajú návrhy kostýmov k filmu v réžii Jiřího Menzla Obsluhoval som anglického kráľa. Výstavou nazvanou Tvorba v slobode, sloboda v tvorbe si Divadelný ústav a SND pripomínajú nedožité 85. narodeniny Milana Čorbu, ktorý patril medzi najvýznamnejšie osobnosti kostýmového výtvarníctva na Slovensku aj v Československu.
Foto: Tibor Géci
Kostýmami našepkával hercom
Kto si na výstave bližšie prezrie jednotlivé kostýmové návrhy aj fotografie, uvidí, že Milan Čorba bol ako výtvarník hravý a zároveň noblesný, ale predovšetkým veľmi vnímavý. Tak ako dámam Božidare Turzonovovej či Zdene Studenkovej vykúzlil šaty, ktoré ich na javisku či pred kamerou „niesli“, Martina Hubu v hre Garderobier obliekol do plantavých nohavíc a príliš krátkej vesty – aby vystihol ducha hry, využil hercovu vysokú postavu. „Všímal si detaily, ktoré vytvárajú individualitu, charakterové zvláštnosti, fyzické predpoklady, štýl, intonáciu reči či gestikuláciu a využil to všetko pri tvorbe kostýmu,“ pripomína kurátor. Nečudo, že hercom potom „šaty od Čorbu“ padli ako uliate. Ale nielen to.
„Milan Čorba kostýmom hercovi pošuškal, ako to má hrať. Bol veľmi vzdelaný, takže vedel výstižne a odborne poradiť. Bol aj veľmi zručný, ovládal "krajčovinu“, takže to, čo vymyslel, vedel aj zrealizovať. Dobrý kostým od vzdelaného kostýmového výtvarníka hercovi veľmi pomáha, vie povedať toľko ako dramaturgický rozbor, prakticky poradí, ako treba človeka v kostýme vidieť – v tom bol Milan Čorba naša jednotka, bol spolutovrcom našich hereckých kreácií," hovorí Martin Huba.
Foto: SND
„Kostýmy Milana Čorbu vychádzajú z analýzy dramatickej postavy. V komédii Výnosné miesto to boli kostýmy ľudí vyššej spoločnosti, elegantné róby žien boli ako z módnych časopisov,“ uvádzajú tvorcovia výstavy. „Neobyčajne výstižne a vtipne obliekol titulnú postavu: Garderobier, ktorý iných oblieka, sám chodí zle oblečený, v pľundravých nohaviciach a malom pulóvri. Je to kostým, ktorý trefne odhaľuje Normanov komplex menejcennosti. Hľa, ako aj kostým pomáha dotvoriť herca.“ napísal Ladislav Čavojský ku Garderobierovi.
Čítajte viac 10 rokov od smrti manžela Vášáryovej. Milan Čorba obliekal hercov a vyzliekal dobu
„Rukopis kostýmových návrhov Milana Čorbu charakterizuje historická presnosť a čitateľný strih. Vďaka kresliarskej zručnosti a vycibrenému štýlu pôsobia postavy v kostýmoch presvedčivo a presne,“ uvádzajú tvorcovia výstavy. „Emília Vášáryová a Emil Horváth sú vzdialení Ionescovým starčekom. Sú svieži, usmievaví, mladiství, majú iskru v očiach, živočíšnu nespútanosť, nostalgickú nehu. Sú to klauni. Kockované nohavice, tričko, košeľa, nohavice, traky, vesta s väčšími kockami, šaty s ružovou vytŕčajúcou košeľou, pletenou vestou, paprikovými pančuchami, pásikavé pletené čiapky,“ napísala k oceňovanej hre Stoličky kritička Dagmar Podmaková.
Foto: SND
„Pre film vytvoril 120 kostýmových výprav. Medzi najvýznamnejšie patria Balada o siedmich obesených (1968, r. Martin Hollý), Skrytý prameň (1973, r. Vladimír Bahna), Pacho, hybský zbojník (1975, r. Martin Ťapák), Ružové sny (1976, r. Dušan Hanák), Buddenbrookovci (1974, r. Vido Horňák), Tisícročná včela (1982, r. Juraj Jakubisko) alebo Pomocník (1981, r. Zoro Záhon), Orbis Pictus (r. Martin Šulík, 1997); Obsluhoval som anglického kráľa (r. Jiří Menzel, 2006) a mnohé iné. V televízii spolupracoval na viac ako 400 inscenáciách. V divadlách vytvoril kostýmy pre viac ako 195 inscenácií“, vymenúva kurátor výstavy Miroslav Daubrava.
Foto: SND
„Milan Čorba spolupracoval s významnými režisérmi a divadelníkmi, ako napr. Milošom Pietorom, Vladimírom Strniskom, Ľubomírom Vajdičkom či Martinom Hubom. Pri kostýmovej tvorbe rešpektoval autora, dramatickú predlohu, režijný zámer a predovšetkým individualitu hercov. O kvalitách jeho tvorby navyše vypovedá i to, že bola ocenená mnohými prestížnymi cenami vrátane Krištáľového krídla za celoživotné dielo v roku 2010 a ceny za celoživotné dielo od Literárneho fondu v roku 2013,“ pripomínajú autori výstavy.
„Návrhy Milana Čorbu sú veľmi rôznorodé, k jednotlivým inscenáciám pristupoval s úctou k autorovi, k režisérovi a predovšetkým k hercovi, vedel vystihnúť, čo je pre herca charakteristické, ale aj jeho hendikepy. K výsledného tvaru sa dostával zmesou rôznych štýlov. Myslím, že sa mu podarilo, čo si kedysi zaumienil, že sa stane Ladislavom Vychodilom – stal sa Ladislavom Vychodilom slovenského kostýmu,“ vyhlásil na vernisáži výstavy Čorbov žiak, kostýmový výtvarník Ján Kocman. „Chýba mi jeho humor a nadhľad nad rôznymi problémami a často si hovorím, čo by asi robil v danej situácii,“ dodal. Výstavu Milan Čorba. Tvorba v slobode, sloboda v tvorbe pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom a vo foyer Činohry SND si ju návštevníci môžu pozrieť do konca júna vždy hodinu pred začiatkom predstavenia.
