Moderné prvky dodávajú hre šťavu
Pre Moliéra sú typické charakterové postavy, u ktorých vyniká jedna konkrétna, zveličená vlastnosť – v prípade Lakomca je to Harpagon (Peter Šimun), na ktorom by ste len márne hľadali niečo pozitívne. Jeho posadnutosť peniazmi je natoľko zaslepujúca, že z jeho života vytesnila všetko ostatné, a zároveň citeľne poznačila jeho vzťah s deťmi.
Súrodenci Eliza (Sarah Arató) a Kleant (Pavol Šimun) sa jeden druhému zdôveria, že sú zamilovaní – Eliza do chudobného správcu Valéra (Tomáš Turek) a Kleant do očarujúcej Mariany (Viktória Šuplatová), ktorú má, nanešťastie, v pláne požiadať o ruku samotný Harpagon. Situácia sa tak čoraz viac komplikuje a dochádza k emotívnym roztržkám, ktoré eskalujú do prekvapujúceho finále.
Komédia Lakomec vznikla v roku 1668 – jej súčasťou sú teda aj také témy, ktoré sú už dnešným ľuďom vzdialené. Tvorcovia si s tým však hravo poradili a tam, kde to bolo potrebné, ju aktualizovali. Nejde o nič násilné, čo by pôvodný materiál obralo o jeho význam, skôr o detaily, ktoré dodávajú inscenácii šťavu.
Moderné kostýmy (Veronika Vartíková), Kleant na motorke či spievanie moderných piesní ako APT. od Rosé a Bruna Marsa… Tento koncept je však zostavený tak umne, že spojenie starodávneho so súčasnosťou nepôsobí silene, práve naopak, rezonuje s publikom.
Lakomec alebo Škola lží sa hrá v Štúdiu A2, ktoré je ako stvorené pre interaktívne inscenácie tohto druhu. Skromný hrací priestor, ktorý predstavuje Harpagonovu obývačku (scéna: Szilárd Boráros), sa nachádza v strede miestnosti, v tesnej blízkosti divákov, ktorí ho obklopujú z dvoch strán.
Veľmi zaujímavým prvkom hry sú momenty, v ktorých sa dej zastaví, herci prekročia štvrtú stenu a prihovoria sa priamo divákom. Väčšinou ide o stručné poučenie o niečom konkrétnom, napríklad o barokovej skladbe, ktorá práve znie v pozadí, inokedy je to len úsmevný postreh. Tvorcovia s týmto elementom narábajú šikovne, krátke vstupy dej nenarúšajú, ale ho, naopak, obohacujú a spestrujú.
Päť úloh Mariána Labudu
Keďže ide o satirickú komédiu, humor je jej nevyhnutnou súčasťou – vtipné momenty, často prameniace z ľudskej hašterivosti a vzájomného nepochopenia, triafajú do čierneho. Komicky pôsobí aj to, že si herci často sami vytvárajú zvukové efekty – napríklad vrčanie motorky či mňaukanie mačky (ktorú si Harpagon hladí na kolenách ako Don Corleone).
No a keď už spomíname žartovnú stránku inscenácie, nesmieme opomenúť skvelého Mariána Labudu, ktorý stvárnil hneď päť postáv: Marianinho otca Anzelma, dohadzovačku Frozinu, šéfkuchára a kočiša Jakuba, Kleantovho lokaja Šípa a Marianinu matku.
„Zhrozil som sa, keď som zbadal obsadenie a videl som tam tých niekoľko postáv, vôbec som si nevedel predstaviť, ako to chce Ondrej Spišák realizovať, ale zdá sa, že mal správny kľúč, dobrou spoluprácou nás všetkých to, zdá sa, vyšlo,“ uviedol po verejnej generálke pre TASR.

V jednej chvíli pobehuje po pódiu v otrhanom oblečení lokaja, no už krátko nato sa objaví v bohato zdobených šatách – a treba poznamenať, že ženské úlohy mu dokonale sedia. „Zvykal som si na to dlho, ale ja už mám za sebou takúto skúsenosť, v minulosti som hral dámy, už tomu len nájsť správnu mieru a hádam sa to bude ľuďom páčiť,“ dodal Labuda.
Napriek tomu, že ide o hru, ktorá vznikla pred vyše 350 rokmi, je stále rovnako aktuálna. Nezaoberá sa len témou chamtivosti, ale aj medziľudskými vzťahmi, ktoré sú trvalo poznačené neochotou počúvať a absenciou akejkoľvek empatie.
Herecké obsadenie je znamenité – zaujímavosťou sú rodinné väzby, ktoré spájajú vybraných účinkujúcich: tak, ako v inscenácii, aj v skutočnom živote je Peter Šimun otcom Pavla Šimuna a svokrom Tomáša Tureka.
Lakomec alebo Škola lží je dynamickou, zábavnou a originálne poňatou adaptáciou svetovej klasiky, ktorú by ste si nemali nechať ujsť.
HODNOTENIE: 5 hviezdičiek z 5
Lakomec alebo Škola lží / Divadlo Astorka Korzo 90, 2025 / r. Ondrej Spišák, h. Peter Šimun, Pavol Šimun, Sarah Arató, Tomáš Turek, Viktória Šuplatová a Marián Labuda.