Autorská inscenácia Ostrov mŕtvych (žeby sa názov inšpiroval slávnym obrazom Arnolda Böcklina?), ktorá mala premiéru v Štúdiu Loft Divadla Aréna, sa však nesnaží nasilu vydesiť – namiesto toho vzdáva hold starým hororovým klasikám a brakovým románom z 90. rokov. Autorkou je Ivana Kováčiková, réžiu mal pod palcom Matej Trnovec pod pedagogickým vedením Rastislava Balleka.
Smrť je vždy o krok pred nami
Divákov na začiatku predstavenia privíta hravo-desivý rozprávač, ktorý sa predstaví ako Požierač nevinných – ale môžete mu hovoriť aj Zúbok (Marek Lupták).
Na úvod porozpráva strašidelnú príhodu s prekvapivou pointou o nezvratnosti osudu a o tom, že nech sa snažíme, koľko chceme, Smrť je predsa len vždy o krok pred nami. Tým predznamenáva aj udalosti dvojpríbehu, ktorý sa pred publikom pomaly roztvára.
Krikľavo zariadenú scénu tvorí fialový gauč, ružové kreslo a vzorovaná tapeta. Táto ničím neskrývaná gýčovosť má svoj jasný účel – ide o priestor, kde sa natáča film Ostrov mŕtvych. Tvorcovia inscenácie sa pravdepodobne inšpirovali klasickými gotickými horormi, ktoré vo svojich začiatkoch zvykli pripomínať divadelné hry.
Rodinné intrigy a komplikované vzťahy, tajomstvá z minulosti, ktoré sa postupne vyplavujú na povrch, temná bytosť číhajúca z tieňov – to všetko zaobalené v poriadnej vrstve nefalšovanej melodrámy, prehnaných gest, odpadávajúcich dám, preexponovaných zvukových efektov a parodicky desivého smiechu.
Postavy sú schválne zveličené, no vzhľadom na kontext hry je to na mieste. Pocity trápnosti absentujú, diváci sa bavia – najmä tí, čo obľubujú tento žáner.
Druhý rozmer inscenácie, ktorú Zúbok hneď na začiatku opísal ako „Príbeh za príbehom. Príbeh o príbehu. Príbeh na príbehu. Príbeh pod príbehom. Dva príbehy,“ tvorí backstage.
V spoločnej šatni sa schádzajú herci stvárňujúci jednotlivé postavy v Ostrove mŕtvych. Osudom skúšanú protagonistku Siru hrá vychytená Mia (Anna Magdaléna Hroboňová), dobrosrdečnú, často precitlivenú Marilyn sebavedomá intrigánka Jane (Kristína Koblišková), jej manžela a Sirinho brata Williama nafúkaný Daniel (Adam Hilek), ktorý si myslí, že by mu mal celý svet padnúť k nohám, a trochu svojského doktora Webstera vyhasínajúca hviezda Nick (Márk Mezőszállási), ktorý dúfa, že sa raz vymaní z kolosálnych dlhov. Obsadenie dopĺňa nesmelý nováčik Charlie (Filip Pavuk), ktorý je zároveň súčasťou štábu, a vo filme stvárňuje úlohu Vtáka smrti.
Čítajte viac Otec, ktorého chamtivosť bráni deťom v šťastí. Moliérov Lakomec dostal novú podobu, ktorá mu pristane
Nová generácia má talent
Čím dlhšie človek sleduje vzájomnú interakciu hercov, tým mu je jasnejšie, že každý z nich má za ušami. Ide o relatívne stereotypné, ale uveriteľné vyobrazenie ľudí, ktorých negatívne vlastnosti ešte umocňuje vratká sláva. Najviac je to badať na tom, ako sa správajú k Charliemu – namiesto toho, aby ho povzbudili, mu dávajú jasne najavo, že medzi nich nikdy nebude patriť.
Kým arogantný Daniel sa mu otvorene vysmieva, Janeino správanie hraničí so sexuálnym násilím a Mia sa s ním zahráva podľa nálady – lichotí jej, že je ňou očarený, priam pobláznený, no po chvíľke pozornosti sa mu chladne otáča chrbtom.
Motív, ktorý sa skrýva v pozadí, no zohráva hlavnú úlohu, sa pomaly začína črtať – z nevinne pôsobiaceho mladíka sa stáva monštrum. Bolo to niečo, čo v ňom driemalo odjakživa, a čo sa prebudilo pod vplyvom morálnej skazenosti, ktorá ho obklopila? Alebo to prišlo ako blesk z jasného neba?
Foto: Bara Podola
Udalosti odohrávajúce sa vo filme a v skutočnosti sa čoskoro začnú prelínať, hlavní hrdinovia sú v pasci vrcholiaceho chaosu. Zúbok pred veľkým finále vyzve divákov, aby dobre zvážili, či zostanú – šikovná finta, ktorá zneistí aj tých, čo sa dovtedy nebáli.
Ostrov mŕtvych využíva rozprávača podobne, ako to robievajú hororové antológie. Zúbok predstavuje podstatný prvok, ktorý prepája dva rôzne príbehy. Marek Lupták mu svojím stvárnením dodal osobitý pôvab, a preto je škoda, že mu tvorcovia nedali trochu viac priestoru – inscenácia by vďaka tomu pôsobila ucelenejšie.
Rovnako by pomohlo skrátenie určitých pasáží, ktoré sú miestami pridlhé. Na druhej strane však treba poznamenať, že Ostrov mŕtvych je poriadne „prešpekulovaný“, ocení ho divák s citom pre detail, vo veľkej miere pracuje s humorom – počas tvorivého procesu i skúšok sa herci museli dobre zabaviť. Skvelý bol tiež trpký záver, dokonale vykresľujúci skĺznutie do absolútneho šialenstva.
Foto: Bara Podola
Vzhľadom na mierne parodický tón inscenácie sa dalo vopred rátať s tým, že serióznejšie témy nebude rozvádzať tak, ako by to bolo pri bežnej dráme. Predsa len však neberie svoje postavy na ľahkú váhu, ide o výrazné charaktery, ktoré prehrávajú boj samy so sebou.
Ambivalentné pocity vyvoláva najmä Mia, ktorá pôsobí ako skutočná femme fatale zo 40. rokov. Je sebavedomá, podmanivá a inteligentná, v istých chvíľach sa u nej dokonca ukazuje aj náznak dobrosrdečnosti – no zároveň v nej badať neistotu a povýšeneckosť, prudké zmeny nálad. Zdá sa, akoby svoje hlboko skrývané nešťastie riešila promiskuitným správaním.
Inscenácia študentov hereckého ročníka Táne Pauhofovej a Ľuboša Kostelného podáva jasný dôkaz o talente novej generácie mladých hercov a divadelných tvorcov. Najväčším prekvapením bol impozantný výkon Kristíny Kobliškovej, ktorú som doteraz nemala to šťastie vidieť hrať, no pevne verím, že vďaka svojmu výnimočnému nadaniu a charizme nebude mať problém presadiť sa.
HODNOTENIE: 4,5 hviezdičky z 5
Ostrov mŕtvych / Divadlo Aréna 2025 / a. Ivana Kováčiková, r. Matej Trnovec, h. Anna Magdaléna Hroboňová, Filip Pavuk, Kristína Koblišková, Adam Hilek, Márk Mezőszállási a Marek Lupták.
