Foto: Lindeni
Keď svetlo prinesie tmu
„Ochranársky“ otec kontroloval svoju dcéru natoľko, že v detstve si nemohla bez jeho dovolenia vyberať záľuby ani kamarátky, dokonca ani oblečenie či témy svojich školských prác. Ako tínedžerku ju neustále zahanboval za údajne vyzývané oblečenie, aj keď mala vyťahaný sveter a džínsy, bola preňho „provokatérka“. Pred prvým rande ju „poučil“, že otehotnieť či získať pohlavnú chorobu môže aj pri bozkávaní. Hádajte, ako smelo potom jeho dcéra nadväzovala vzťahy.
Aj keď je to vaša rodina, neznamená to, že musia zostať vo vašom živote
Iná dcéra zas bola pre svoju matku vždy „chuderka“, už od piatich rokov až do hlbokej dospelosti znevažovala všetky pocity, ktoré prežívala. Aj keď už dcéra žila vo vlastnej domácnosti, matka si vyžadovala neustály kontakt a obviňovala ju, že svoju matku zanedbáva. V súčasnosti sa dcéra učí, že nie je jej povinnosťou zdvihnúť telefón, kedykoľvek jej matka zavolá. „Keď človekom manipuluje niekto z rodiny, je veľmi ťažké zbaviť sa takýchto toxických vzťahov. Aj keď je to vaša rodina, neznamená to, že musia zostať vo vašom živote,“ hovorí Amelia Kelley. Jej kniha Gaslighting má podtitul Návod pre ženy, ako rozoznať manipuláciu a oslobodiť sa od emocionálneho zneužívania. A to sa najčastejšie deje v partnerských vzťahoch, ale aj na pracovisku, v politike, v celej spoločnosti.
Termín gaslighting označuje psychologickú manipuláciu a dovedie človeka až tam, že spochybňuje svoj zdravý rozum
Termín gaslighting označuje psychologickú manipuláciu a dovedie človeka až tam, že spochybňuje svoj zdravý rozum. Ako pripomína Amelia Kelley, výraz pochádza z britskej divadelnej hry z roku 1938 s názvom Gas Light (Zapaľovanie plynových lámp), podľa ktorej vznikol film Gaslight (Plynové svetlo) v hlavnej úlohe s Ingrid Bergmanovou. Vo filme sa navonok očarujúci manžel snaží pripraviť svoju ženu o rozum, aby získal jej majetok. Najprv ju izoluje a systematicky začne spochybňovať jej zmysel pre realitu tak, že potajomky zhasína v dome lampy či ťuká na stenu a pred ňou tvrdí, že nič také sa nikdy nestalo, aby ju presvedčil, že má vidiny a šalie. Odtiaľ sa termín „gaslighting“ preniesol do psychologických ambulancií, kam sa dostávajú obete emocionálneho zneužívania – a spravidla sú to ženy.
Gaslighting vyplýva z potreby ovládať druhého človeka
Gaslighting vyplýva z potreby ovládať druhého človeka a na to má väčšie možnosti ten, kto má moc. „Ženy dokážu byť mimoriadne odolné a môžu mať veľmi silnú intuíciu, čo môže naháňať strach či už jednotlivcom, alebo skupinám ľudí, ktorí by ich chceli ovládať a kontrolovať,“ píše Amelia Kelley. Ženská empatia a senzitivita sa často označuje ako prehnaná a ženy za to po stáročia dostávali nálepku „hysterická“. Tým sa šmahom ruky vyriešili všetky ich problémy. V mnohých krajinách ženy nemôžu samy rozhodovať ani o vlastnom tele, keď nemajú právo na antikoncepciu a na prerušenie tehotenstva.
Čítajte viac Ťažký stav beztiaže. Kniha o domácom násilí ukazuje, ako sa rodí tyrania za zatvorenými dverami
Medicínsky výskum aj zdravotná starostlivosť však preferujú mužov. „Napríklad srdcové choroby sa u žien prejavujú inak ako u mužov, ale diagnostika vychádza primárne z výskumu zameraného na mužov… Lekári tak často prehliadnu život ohrozujúce symptómy u žien,“ uvádza autorka. Perličkou je príbeh tehotnej ženy, ktorej pocity a obavy gynekológ spochybňoval do chvíle, kým do ambulancie neprišla v sprievode manžela. Vtedy sa lekár obracal výlučne na manžela, aj keď hovoril o novej liečbe pre ženu – akoby bol tehotný on a nie ona.
Čítajte viac Kniha týždňa: Keď sa nevinná hra zvrhne na tragédiu. Pozvaná je román o láske, žiarlivosti a slobode s nečakaným koncom
Chodenie po špičkách
Amelia Kelley v knihe opisuje postupy, aké používa gaslighter, aby dosiahol svoj cieľ a danú osobu si celkom podriadil. Patrí k nim najmä klamstvo a popieranie (Nikdy som to nepovedal/neurobil/nemyslel/Nikdy sa to nestalo) a spochybňovanie – či už názorov, práce, dôležitosti danej osoby (Nemôžeš veriť všetkému, čo počuješ/Ty tomu nerozumieš/S takými názormi môžeš ísť tak za mamičkami na pieskovisko), ale aj jej citov (Keby si ma mala rada, budeš so mnou bývať aj v pivnici). Spochybňovanie zdravého rozumu (Tak to nebolo, vôbec si nepamätáš, čo sa stalo./Máš zlú pamäť.) a obviňovanie (Ty sa o mňa/o domácnosť/o deti nestaráš).
Gaslighter si nikdy neprizná chybu, ani pod ťarchou hmatateľných dôkazov
Sám gaslighter si pritom nikdy neprizná chybu, ani pod ťarchou hmatateľných dôkazov, ako je účtenka či mejl. Namiesto toho odvádza pozornosť a zaútočí s celkom inou témou – vytiahne niečo, čo spravila ona nesprávne, obviní ju z nedôverčivosti, zo žiarlivosti, zlomyseľnosti či z bezcitnosti, len aby znova ovládol situáciu. Gaslighter svoju obeť znevažuje, jej názory a problémy bagatelizuje (Nedramatizuj) a chyby a nedostatky, naopak, zveličuje, len aby získal nad ňou kontrolu. „Podstatné je pritom opakovanie,“ pripomína autorka.
Gaslighter svoju obeť znevažuje, jej názory a problémy bagatelizuje (Nedramatizuj) a chyby a nedostatky, naopak, zveličuje, len aby získal nad ňou kontrolu
Výsledkom takého emocionálneho zneužívania je, že obeť začne o sebe pochybovať natoľko, až stratí dôveru vo vlastné schopnosti, city, názory a postoje. Jej život sprevádzajú úzkosti, neustály strach, strata vlastnej hodnoty. Jej utláčateľ premyslene strieda ťažké chvíle s krátkymi zábleskami lásky, ochoty a obetavosti, aby v obeti vytváral falošnú nádej, že to predsa „nie je až také zlé“ Stala sa od manipulátora závislou, závislou od jeho nálad a radšej „chodí okolo neho po špičkách“, len aby ho niečím nepopudila.
Čítajte viac Kniha týždňa: Čo to trepeš, Nives? Čo odhalí telefonát dlhý ako život sám
Dostať sa z takejto závislosti je ťažké, ale nevyhnutné. Kniha Amelie Kelley ponúka obetiam gaslightingu návod na ozdravný plán, vďaka ktorému by sa mohli od emocionálneho zneužívania oslobodiť a konečne si dať „rande so sebou“.
