Jej ďalšie predstavenia boli razom beznádejne vypredané a čoskoro táto žena, ktorá tancovala v sukienke z pštrosích pier či s trsmi banánov okolo pásu, uchvátila publikum aj ďalších európskych miest vrátane Prahy.
Nečakanú slávu si Bakerová vychutnávala ako správna superstar – po parížskych bulvároch sa prechádzala s leopardom na vôdzke, oblečenie pre ňu navrhoval Christian Dior a v zástupe jej obdivovateľov nechýbali ani spisovateľ Ernest Hemingway či maliar Pablo Picasso.
V rodnej Amerike ale takúto popularitu nedosiahla, preto sa rada vracala do Paríža a neskôr sa stala aj francúzskou občiankou.
Počas druhej svetovej vojny pracovala pre Červený kríž a starala sa aj o zábavu francúzskych jednotiek v Afrike a na Blízkom východe. Za svoju činnosť bola neskôr ocenená medailou za statočnosť.
Až po vojne sa jej podarilo presadiť v Spojených štátoch, kde sa tiež angažovala v prospech hnutia za práva černochov. Počas svojho turné po USA v roku 1951 napríklad odmietala hrať pred oddeleným publikom alebo bývať v oddelených hoteloch.
Vždy tiež túžila po veľkej rodine, vlastné deti ale mať nemohla, tak ich tucet adoptovala, boli rôznych rás a národností. Postupne sa stiahla zo šoubiznisu a venovala sa svojim najbližším.
Rodáčka zo St. Louis v štáte Missouri zomrela v apríli 1975 v milovanom Francúzsku. Dožila sa 68 rokov.
