Šéfdramaturg SND na tlačovke pred premiérou povedal, že tretiu Saint-Saensovu operu nielenže považuje za mimoriadne zaujímavé dielo, no do repertoáru ho vrátili aj preto, že popri mnohých talianskych a slovanských tituloch v ňom chýbalo aj kvalitné francúzske dielo. Saint-Saensovu operu považuje priam za geniálnu – pritom Saint-Saens ju začal písať ako oratórium, až neskôr sa zadanie zmenilo na operu, aj preto sa v nej nachádza niekoľko obrovských zborových scén.
Pozrite si zábery z opery francúzskeho skladateľa Camilla Saint-Saensa.
Starý príbeh, mladá režisérka
Libreto opery Samson a Dalila je inšpirované starozákonným príbehom Samsona, no autori libreta si z biblického rozprávania vybrali len kapitolu 16, ktorá sa sústreďuje na vzťah Samsona s Dalilou. Skladateľ Saint-Saens do pôvodného oratoriálneho pôdorysu vložil tanečné scény, no z oratória zostala výrazná úloha zboru, ktorý miestami pôsobí ako rozprávač príbehu. Ten mení svoju úlohu – raz preberá na seba úlohu Izraelitov, inokedy Filištíncov.
Foto: Marek Olbrzymek
Každé z troch dejstiev vrcholí veľkou hromadnou scénou a deklamatívne vedenie hlasov zdôrazňuje závažnosť a dôstojnosť starozákonného príbehu. Pre operu je tu zasa typický veľký, silný a dramatický príbeh. Ako v bulletine k opere píše Pavol Smolík, predstaviteľ Samsona musí zvládnuť hrdinské polohy, no aj komorný intímny spev. Od interpretky Dalily sa zasa očakáva, že perfektne prepojí spevácky aj herecký výraz vo výslednom obraze zvodnosti a rafinovanosti tejto postavy.
V bulletine si čitateľ môže prečítať, čo napísal časopis Divadlo v októbri 1927 k premiére Samsona a Dalily. Dobový kritik najprv ospieval Charla Camilla Saint-Saensa ako jedného z „najženiálnejších francúzskych skladateľov XIX. storočia, skladateľa ohromujúcich rozmerov“, pripomenul, že tento žiak Halévyho a Gounoda zavítal viackrát aj do Prahy, „kde budil veľký obdiv ako virtuóz a dirigent“.
O samotnej opere Samson a Dalila napísal, že spája v sebe „všetky prednosti i nádhery Saint-Saensovej tvorby, súc spomedzi jeho siedmich veľkých opier najobrovitejšou a najúchvatnejšou, dielo gigantické a plné starozákonnej mystiky i tesknoty dávnych vekov“ a končí konštatovaním, že „známy príbeh starobiblickej tragédie musel podnietiť ducha takého Saint-Saensa k tvorbe večnej krásy i ceny“. Takmer po sto rokoch Samsona a Dalilu režíruje Zuzana Fischer, najmladšia slovenská operná režisérka. SND má už v repertoári aj ňou režírovaný titul Čert a Káča, čo je však dielo z celkom iného súdka.
Čítajte viac SND láka na rozprávkovú operu Čert a Káča. V nedeľu a utorok za zvýhodnenú polovičnú cenu pre deti a študentov
Ako sama Zuzana Fischer povedala na tlačovke, na réžiu Samsona a Dalily ju oslovilo ešte bývalé vedenie divadla. Ponuku prijala, pretože v silnom biblickom príbehu videla veľa vrstiev a symbolov. So svojím tímom sa rozhodla pokračovať v symbolistickej ceste a vystavať inscenáciu na silných, individuálnych emóciách Samsona a Dalily, ktoré kontrastujú s meditatívnymi partmi. Inscenovanie diela, ktoré sa začína na námestí v Gaze, kde sa Izraeliti modlia, aby ich Boh vyslobodil spod filištínskeho otroctva, považuje režisérka za balansovanie na ostrí noža.
Vidí tu citlivú tému konfliktu moci a vplyvu, ale aj ľudskosti, viery, fanatizmu, hnevu, manipulácie, vášne či vzorcov výchovy… Hoci príbeh je starý, emócie, ktoré sa v ňom riešia, sú blízke aj súčasníkom. Podľa Zuzany Fischer má opera mnoho presahov do súčasnosti. Hovorí o snahe utlačiť ostatných svojím názorom a ideológiou, ukazuje ľudské emócie a duševné stavy, traumy a bolesť, ktoré vidíme aj dnes okolo seba. Prízvukuje, že životné skúšky ľudstva sa stále opakujú a je len na nás, či sa z veľkých príbehov minulosti poučíme.
Skôr vo Weimare než v Paríži
Ako dirigenta si divadlo pozvalo Marca Guidariniho, ktorý v SND často hosťuje, no aj preňho je Samson a Dalila dirigentským debutom. Operu označil za veľkolepú fresku, ktorá má prvky z nemeckej, francúzskej i talianskej opery. Aj pre predstaviteľa Samsona, tenoristu Maxa Jotu, je jeho rola premiérou. Označil to za veľmi ťažkú úlohu z technického i interpretačného hľadiska, pretože jeho Samson stojí uprostred konfliktu s Bohom a so svojím národom. Kým Max Jota ako Samson nemá žiadnu alternáciu, počas šiestich uvedení opery (na programe je dnes a zajtra a potom 24. a 25. januára budúceho roka) sa v role Dalily vystriedajú Terézia Kružliaková, Monika Fabianová a Alena Grach.
Foto: Marek Olbrzymek
Všetky postavy – Samson, Dalila, Dagonov veľkňaz (Daniel Čapkovič/Pavol Remenár), Filištínec Abimélech (Jozef Benci/Michal Onufer) a ďalší Filištínci či Izraeliti sa pohybujú na symbolickej, náznakovej a skôr abstraktnej scéne, ktorú vytvorila Lucia Šedivá. Tá je tiež autorkou kostýmov, ktoré sama opísala slovami, že majú „presah na súčasnosť“. Aj pri tvorbe scény sa inšpirovala architektúrou 19. storočia až po súčasnosť a snažila sa jej dodať,,postapokalyptický dotyk".
Na scéne sú neprehliadnuteľné vlčie maky, ako prezradila Šedivá, je ich tam až sto kusov – sú symbolom smrti, znovuzrodenia, preliatej krvi aj opojnosti. Ako pripomenula, napríklad v scéne, kde Dalila spieva „láska, pomôž mi v mojej nenávisti“, mak symbolizuje krvavé jazero, do ktorého sa Dalila ponorí. Naopak, pri modlitbe Hebrejcov zasa mak symbolizuje dušu. Spomenúť treba aj svetelný dizajn Daniela Tesařa.
Najnovšie uvedenie Samsona a Dalily má aj výrazné pohybové prvky. Pod choreografiou je podpísaná Zuzana Lisoňová, ktorá pohybový slovník konzultovala aj s režisérkou Zuzanou Fischer. Zdôraznila, že Filištínci a Hebrejci sa líšia aj pohybmi. Kým filištínsky svet je veľmi ornamentálny (všetci Filištínci majú na sebe výrazné tetovania), vzdušný, zmyselný a obradný, využíva sa ňom beh a pružnosť, dokonca aj princíp tranzu, prejav Hebrejcov je skôr jednoduchý a vertikálny. Tvorkyne ho prirovnali k vode, ktorá sa rinie pomedzi skaly a zakaždým si nájde cestu.
Foto: Marek Olbrzymek
Uvidíme, ako si najnovšie inscenovanie starého príbehu o láske a zrade nájde cestu k srdcu súčasného diváka. Veď aj samotná svetová premiéra Samsona a Dalily sa odohrala najskôr v Nemecku – 2. decembra 1877 vo Weimare a prekvapujúco v nemčine, pretože mnohé francúzske scény a priori odmietali biblickú tematiku. O uskutočnenie weimarskej premiéry sa v komplikovanej situácii osobne zasadil Saint-Saensov priateľ Franz Liszt. Francúzom potom niekoľko rokov trvalo, kým dielo predsa len prijali a uviedli vo francúzskej pôvodine. Ako na záver konštatuje Pavol Smolík, po parížskej premiére v roku 1892 sa napokon dielo rozbehlo do celého sveta a na javiskách je dodnes.
Terézia Kružliaková: Za rolu Dalily som vďačná
Foto: Marek Olbrzymek
Mezzosopranistka Terézia Kružliaková o Dalile povedala, že takú silnú charakterovú rolu asi ešte doteraz ani nemala. Vo svojom koncertnom repertoári síce má áriu Dalily Mon coeur souvre a ta voix, no dnes, keď naštudovala celú operu, aj Dalilu vníma úplne inak.
Vraj ste celkom iná ako postava Dalily. V čom? A je vám v niečom blízka?
Ďakujem za otázku. Rozhodne som iná. Samozrejme, každá charakterová rola v opere obnáša silný potenciál osobnosti. Ja žijem v tejto dobe, Dalila žila v celkom inom príbehu, ktorý sa odohral asi pred tritisíc rokmi. Považujem sa za nekonfliktného človeka, pozitívneho. Určite mám ambície, ale nejdem cez mŕtvoly. Hrám femme fatale – či som osudová žena aj v skutočnosti? Možno pre môjho manžela.
Čím vám je táto opera blízka?
Nadchla ma partitúra, krásny hudobný obsah, bola som nadšená, keď som si vypočula celú operu kontinuálne. Tešila som sa aj na prácu s tímom, s vynikajúcim operným spevákom Maxom Jotom, ktorý doniesol do inscenácie dobrú náladu. Je to tenor európskeho formátu a veľmi ma inšpiroval. Bola som rada, že práve on stvárňuje môjho partnera a spolu interpretujeme príbeh Samsona a Dalily.
Je dobré, že on Max Jota je jediným predstaviteľom Samsona a na rozdiel od Dalily nemá alternácie? Stačí vám zohrať sa s jedným tenorom.
U nás na Slovensku bývajú zvykom alternácie, Dalily sme spočiatku boli dve spolu s Monikou Fabianovou, ale pribudla ešte mladá šikovná mezzosopranistka Alenka Grach. Takže sme tri Dalily a máme jedného Samsona, ktorý je najlepší.
Už ste sa s Maxom Jotom poznali predtým?
Stretli sme sa až pri tomto opernom titule a teším sa z tej možnosti. Viem, že Max účinkoval aj v Štátnej opere Banská Bystrica, bol tam veľmi prínosným nosťujúcim spevákom v inscenáciách ako La Gioconda a Sedliacka česť. Je to vynikajúci kolega a partner na javisku.
Prečo by si teda diváci nemali dať ujsť najnovšie uvedenie Samsona a Dalily v SND?
Je to veľmi vzácny titul a ľudí, ktorí majú radi operu, srdečne pozývam do SND – je to komplex tanca, nádherného zborového spievania, sú tam úžasné chorálové spevy. Zároveň zaujme aj choreografia tancov. Je to doslova trojzložková opera, kde sú zastúpení sólisti, zbor aj tanec.
