Hviezdoslav aj vrece na mŕtvoly
Divadelníci sľubovali humor, iróniu a potrebný odstup. V piatok teda odohrali premiéru pozoruhodnej inscenácie Dobré správy, ktoré vytvorili režisér Ján Luterán a dramaturg Miro Dacho. V informačne nabitom bulletine má nová hra podtitul Štvrťstoročie nového tisícročia, ktoré bude rajom na zemi. Dobré správy divákom sprostredkúva šestica hercov: Vladimír Jedľovský, Silvia Soldanová, Edita Koprivčevič Borsová, Michal Jánoš, Braňo Mosný a Lukáš Herc.
Všetci účinkujúci hneď na začiatku vstúpia na svetlé javisko so zvláštnym stolom, kde jedinou rušivou vecou je puklina v stene. Herci sú oblečení v svetlom odeve, o ktorom sa dá v scenári hry dozvedieť, že je „niečo medzi púštnym, saunovým alebo možno anjelským oblečením“. Pristúpia k mikrofónom a navzájom sa oslovujú, aby niekto povedal dobrú správu. Nuž, dlho sa nikto z nich k ničomu nemá, až začne recitovať Jedľovský z Hviezdoslavových Letorostov Vám, urodzeným veľkomožným…
Foto: Robert Tappert
Znova sa ostatní herci nevedia odhodlať nadviazať, až sa ozve Edita Koprivčevič Borsová s historkou, ako sa ponáhľala na vlak do Trnavy a v podchode pod nástupišťom takmer zakopla o odpadkové vrece, na niečo pri tom náhlení stúpila a ono to pod jej botaskou zaprašťalo. No potom sa za ňou ozval hlas: „Čo nedávate pozor? Nevidíte, že tam je telo, doboha?!“ A potom počula dve babky rozprávajúce sa o pánovi, čo dostal infarkt a bol na mieste mŕtvy, takže jej začalo postupne dochádzať, že to, čo zaprašťalo pod jej botaskou, boli kosti – ruka? noha? a začala jej tŕpnuť noha, ktorou na vrece stúpila. A potom šokovaným divákom vraví: „Napadlo mi, že to bol dotyk so smrťou a teraz sa smrť šíri aj mojím telom. Pomôže mi, keď si napustím horúcu vaňu?“
Že márne hľadáte v jej monológu dobrú správu? Moment, príde hneď v ďalšej Borsovej replike: „A teraz tá dobrá správa: Takmer sa obarím, ale do nohy sa vráti cit.“
Toaleťák s Putinom
Celá hra Dobré správy nemá tradičnú štruktúru – možno by pokojne mohla odznieť aj v rozhlase, pretože sa v nej striedajú dobré i zlé správy a tvorcovia očividne stavili na moment prekvapenia. Prvotné repliky hercov skôr obsahujú správy nie veľmi dobré, alebo prinajmenšom zmiešané, napríklad o tom, ako bude v 21. storočí americký prezident tlieskať ruskému, starší pán na kostolnej lavičke bude rozprávať o láske a vzápätí zanadáva na Rómov, spustí sa vesmírna turistika, no stále nebudú hotové nie že diaľnice, ale ani kanalizácie a časť sveta ešte viac stučnie a časť vymrie hladom, hladina morí bude stúpať…
Nuž, trnavskí divadelníci toho do svojej novej hry napchali veľa – ostatne, chceli prejsť celé štvrťstoročie. Začali prehľadom zlých i dobrých správ od Silvestra 1999, keď hrozil kolaps sveta, no napriek tomu to počítače i svet prežili. Prešli od útoku na Dvojičky, no sústredili sa na moment, keď cestujúci z uneseného letu č. 93 premohli únoscu a znemožnili tak ďalší teroristický útok.
Foto: Robert Tappert
Jednoduchými zmenami scény (navrhol ju Juraj Poliak) dosiahli, že raz sa s nimi ocitneme v trnavskej nemocnici, inokedy v indickej dedinke či v rajskej záhrade. A to kdesi v úvode hry Braňo Mosný divákom oznámi, že keďže divadlo na vznik hry dostalo od Fondu na podporu umenia len desať percent požadovanej podpory, majú diváci zavrieť oči a vizuálne efekty si predstaviť. Bola by však škoda oči neotvoriť a nevidieť, ako invenčne si poradili aj za málo peňazí.
Keď potrebujú navodiť dojem zemetrasenia, popadajú s buchotom zhora knihy. Látkové opasky sa raz dva premenia na čelenku únoscu z al-Kajdá či inú práve potrebnú rekvizitu. Herci si ich rozväzujú, ako v hre spomínajú globálne oteplenie. Neskôr namiesto svetlých odevov vystupujú v žiarivých kostýmoch so strapcami, ktoré navrhla Katarína Holková. Hra prekypuje inscenačnými i slovnými nápadmi a je akýmsi zrýchleným kaleidoskopom – chvíľu vidíme hercov v scénke zmierenia Madonny a Eltona Johna, aby o chvíľu rozprávali o stúpajúcej popularite stránky Only Fans a o ženách, čo režírujú porno, potom je tu spomienka na kosatku Keiko z filmu Zachráňte Willyho.
Prídu aj toaletné časti, a to doslova: rozpráva sa historka o slovenskom vynálezcovi liečivého toaletného papiera s extraktom z dubovej kôry a nechtíka, ktorú Michal Jánoš doplní informáciou, že poľská firma Dodoopy uvedie na trh neparfumovaný trojvrstvový toaletný papier s názvom Pootin s vyobrazením Vladimira Putina s podtitulom antivojnový mimoriadne nesatirický papier. Niekoľkokrát ako refrén zaznie replika „a niet nad to, keď sa človek dobre vyserie“ pripisovaná Blahovi Uhlárovi, zakladateľovi divadla Stoka.
Čítajte viac V Trnave majú Filipa. Toho, čo hrával s Dežom. Ako ho hrá Dano Žulčák a 7 ďalších hercov?
Na diváka sa valia repliky jedna za druhou, už je tu obdobie covidu, potom zmienka o festivale Atmosféra v Hontianskych Nemciach, kde Dano Žulčák hrá s veľkým úspechom a Dorotou Nvotovou piesne Jara Filipa, ktoré sa hrajú aj v inscenácii Filip v Divadle Jána Palárika v Trnave – veď Luterán režíroval okrem Dobrých správ aj toto vynikajúce predstavenie o geniálnom hudobníkovi. A na záver dlhočizná pieseň plná povzbudivých slov o tom, ako sa máme tešiť aj z maličkostí – že má niekto dobré vlasy, prišla mu výplata alebo hoci menzes, že urobil skúšky, narodilo sa mu vnúča…
Pri tradičnej záverečnej ďakovačke bola riaditeľka divadla Zuzana Hekel (podľa vlastných slov) taká dojatá piesňou, že zabudla medzi všetkými tvorcami (vždy vymenujú všetkých, vrátane osvetľovačov či rekvizitárov) na maskérky. Rýchlo chybu napravila. No a ak sa predstavenie niekomu zdalo až príliš presladené dobrými správami? Pre toho majú Trnavčania ďalší obľúbený refrén z hry: „Fazula, omáčka, lekvárové slíže, kemu sa to nelúbi, nech nám riť oblíže…“
