Prečo sa po ôsmich rokoch od posledného uvedenia (v réžii Natálii Horečnej a hudobnom naštudovaní Petra Breinera) Romeo a Júlia opäť vracajú na javisko SND? „Je to taký krásny balet, že by mal byť v repertoári každého divadla, Prokofievova hudba je plná emócií a farieb,“ tvrdil pred premiérou dramaturg Kristián Kohút. Balet sa rozhodli zaradiť do repertoáru pred dvoma rokmi, pričom nechceli v inscenácii experimentovať ani s hudbou, ani s réžiou. Zvolili techniku klasického tanca a aby výsledok nepôsobil staromódne, javiskovú kresbu prispôsobili dnešnej dobe. Tvorivý tím verí, že toto poňatie bude divácky úspešné.
Pozrite si fotografie z najnovšieho naštudovania Prokofievovho baletu Romeo a Júlia v SND.
Na dobrej ceste
„Moja šéfka má talent prekvapiť,“ prezradil na adresu Niny Polákovej dramaturg Kohút a vzápätí objasnil, čo tým myslí. „Romeo a Júlia je totiž na vrchole baletnej hierarchie, akékoľvek vybočenie tu spôsobí problémy, takže choreograf musí mať výborné skúsenosti. Preto som bol v šoku, keď oznámila, že sa pustí do choreografie. Ale odvážnemu šťastie praje a keď som videl sólové duetá Romea a Júlie, vedel som, že sú na dobrej ceste,“ uzavrel Kohút.
Čítajte viac Nina Poláková: Dramaturg bol skeptický, keď som chcela robiť choreografie baletu Romeo a Júlia
Nina Poláková objasnila, že s Jakobom Feyferlikom sa poznajú ešte z čias, keď spolu vo Viedni tancovali veľké roly. Dnes 29-ročný viedenský rodák Feyferlik pôsobí ako vedúci sólista Bavorského štátneho baletu v Mníchove, tancuje po celom svete a zároveň je z neho talentovaný mladý choreograf. Pri spolupráci na choreografii baletu Romeo a Júlia sa obaja zhodli na tom, že chcú rešpektovať literárnu predlohu a zároveň vytvoriť dielo atraktívne pre fanúšikov baletu.
Chceli ostať verní Prokofievovi aj Shakespearovi. Feyferlik v bulletine k inscenácii hovorí, že s Ninou Polákovou v minulosti tancovali krásne duetá s množstvom nádherných zdvíhačiek a promenád, takže sa inšpirovali tým, čo majú obaja radi. Poláková objasnila, že kým ona tvorila dievčenské variácie, Jakob vymýšľal pánske choreografie a s historickým šermom im pomohol Štefan Klimko.
Foto: Vitali Zahynailo
Zostaviť inscenačný tím novej inscenácie bola pre Ninu Polákovú hračka. Po osvedčenej spolupráci na scénickej a kostýmovej výprave Labutieho jazera bol španielsky výtvarník Jordi Roig jasnou voľbou. Jeho blízkym spolupracovníkom je svetelný dizajnér Jacopo Pantani a na hudobné naštudovanie oslovili Kevina Rhodesa, ktorý motivuje hráčov k skvelým výkonom.
Americký dirigent Kevin Rhodes sa s nadšením vyznal, že je preňho úžasné byť naspäť v SND a spolupracovať s „jeho miláčikom Ninou a spolu s Kristiánom“. Vraj od prvého dňa, čo do divadla prišiel, mal na tvári úsmev. Na margo Prokofievovej hudby povedal, že je nielen skvelá, ale každá nota v partitúre rozpráva príbeh, nie je v nej žiadny zbytočný moment, nič len tak nevypĺňa čas – nádherná je ľúbostná melódia veronských milencov, balkónová aj spálňová scéna. Navyše je to práve 30 rokov od chvíle, čo prvýkrát dirigoval tento balet – po Paríži, milánskej La Scale, Viedni, Wiesbadene a Düsseldorfe to bude v Bratislave už po siedmykrát.
Foto: Vitali Zahynailo
Na tlačovku prišla aj americká sólistka Tatum Shoptaugh, ktorá prezradila, že po úlohe Júlie túžila už ako študentka. Alternuje sa s Olgou Chelpanovou, Rómea tancujú Viačeslav Kruť a Andrea Schifano, v šermiarskych scénach uvidíme ako Benvolia Kristiana Achbergera, Emanuela Ferrentina či Lucu Daria Calcanteho a ako Tybalta Andrija Havryliuka, Mergima Veselaja či Francesa Pia De Benedictis, Mercutia dostali tanečníci Wisse Scheele Gerardo Gonzalez Villaverde Andrej Szabo, Parisa Drián Szelle, Federico Aramu a Mergim Veselaj, otca Lorenza tancuje Aliaksei Kavaleuski, Júliinu matku stvárňujú Ilinca Ducin a Viola Mariner, grófa Capuleta Mergim Veselaj a Andrej Szabo a v role pestúnky sa striedajú Sarah Millner a Katarína Šulek. Okrem sólistov a zboru Baletu SND v inscenácii účinkujú aj žiaci Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave.
Môžu umierajúci tancovať?
K novej inscenácii vznikol aj zaujímavými informáciami prekypujúci bulletin. Dá sa z neho podrobne dozvedieť, prečo sa Prokofievov Romeo a Júlia zaradil medzi najžiadanejšie repertoárové tituly baletných súborov sveta. Prokofievova hudba je založená na hre protikladov intímnych a masových scén a podľa mnohých je vďaka sofistikovanému a farebnému zvuku, melodickej sviežosti bez preháňania odrazom skladateľovej geniality.
Pritom Sergej Prokofiev to s týmto baletom vôbec nemal ľahké. Na librete začal pracovať po svojom návrate do ZSSR v roku 1934, na partitúre o rok neskôr. Klavírnu partitúru k baletu s 58 číslami skomponoval za dva mesiace. Táto verzia vychádzala z libreta s optimistickým koncom, čo – ako pripomína bulletin – bolo síce v úplnom rozpore so Shakespearovým dielom, no v súlade so stalinskou kultúrnou politikou – umenie bez avantgardy a experimentov malo byť masívne dostupné a povznášajúce. Dvojitá samovražda milencov sa s politicky nariadenou doktrínou jednoducho nezhodovala. Vraj sám Prokofiev o tom pochyboval, no našiel ospravedlnenie, lebo „tancovať môžu len živí, umierajúci v ľahu tancovať nemôžu“.
Lenže šťastný koniec, kde milenci ruka v ruke smerujú do krásnej budúcnosti, vyvolal vlnu odporu shakespearistov. Pri orchestrálnom spracovaní Prokofiev upustil od šťastného konca. Medzitým sa však zmenili pomery nielen v leningradskom divadle, kde riaditeľ Sergej Radler náhle odstúpil z funkcie, ale aj v moskovskom Boľšom teatre – tamojšie vedenie bolo tiež nútené abdikovať a riaditeľ Vladimír Mutnych bol dokonca neskôr popravený. Kultúrny komisár Platon Keržencev vnímal Prokofieva ako skladateľa vystaveného modernistickým vplyvom Západu. Jeho hudba bola označená za netanečnú a balet dostal stopku aj v Boľšom teatre.
Foto: Vitali Zahynailo
Premiéra baletu (s tragickým koncom) sa konala 30. decembra 1938 v Divadle Na hradbách v Brne a o dva roky neskôr, 11. januára 1940 v Kirovovom divadle v Leningrade. V hlavných rolách tancovali Konstantin Sergejev a hviezdna sovietska primabalerína Galina Ulanovová. Napokon uvedenie Romea a Júlie v Boľšom teatre posvätil samotný Stalin – aj tu tancovala Júliu Ulanovová po boku Michaila Gaboviča. Prokofiev bol síce zhrozený zo zmien v partitúre aj zvuku orchestra, napísal protestný list, no márne. O dva roky jeho tvorbu skritizovali ako „formálnu, diabolskú a buržoáznu“.
Iróniou osudu zomrel Prokofiev 5. marca 1953 – v rovnaký deň ako Stalin. Kým ľud ZSSR smútil za tyranom, na Prokofievov pohreb prišla len hŕstka ľudí. Dnes však jeho Romeo a Júlia patrí k najžiadanejším baletom sveta
