"Ako veľmi to je 3D?“ pýtal sa jeden z návštevníkov Pohody pod hlavným pódiom, kam sa ľudia pred koncertom Kraftwerku masovo hrnuli zo všetkých strán festivalového areálu. "Ani veľmi nie,“ odpovedal mu kamarát, ktorý mal na rozdiel od neho 3D okuliare. S výnimkou prvej skladby The Robots sa v úvode dvojhodinového vystúpenia Kraftwerk naozaj neobjavilo až tak veľa ohurujúcich 3D efektov. S postupom času však ich šou gradovala a okrem menej trojrozmerne atraktívnych vizuálov ako boli rôzne nápisy, archívne filmové zábery a geometrické prvky, ktoré vynikli aj bez okuliarov, ponúkli tiež vizuálne pútavejšie momenty ako pohľad na Zem z perspektívy vesmírnej družice či 3D lietajúci tanier.
Tí, ktorí na Kraftwerk prišli iba kvôli 3D, mohli odchádzať jemne sklamaní, najmä keď dnes môžu v kinách vidieť onakvejšie 3D efekty. Ale fanúšikovia Kraftwerku, ktorí na koncert prišli kvôli hudbe, odchádzli nadmieru spokojní. Pionieri elektronickej muziky v nemeckom sete odohrali prierez svojou tvorbou, nechýbali hity ako spomínaný The Robots (na Slovensku známy aj vďaka znelke k seriálu Detektív Karol), Tour de France, Autobahn, Aéro Dynamik, Spacelab či Computer Love (mladšej generácii povedomý aj vďaka pesničke Talk od Coldplay).
Oficiálny hudobný program Pohody otvárala vo štvrtok o šiestej večer americká formácia Deap Vally. Duo tvorené gitaristkou a speváčkou Lindsey Troyovou a bubeníčkou a vokalistkou Julie Edwardsovou ponúklo publiku najmä riadnu porciu "špinavého“ garážového rocku, do playlistu však zaradilo aj niekoľko jemnejších kúskov. Drsniačky z Ameriky publikum hecovali pokrikmi ako f**k you, Pohoda! Atmosféru si však pochvaľovali a fanúšikov potešili aj autogramiádou. "Fajnové, velice fajnové na začiatok, hodnotil ich vystúpenie tradičný moderátor druhého najväčšieho otvoreného pódia Pohody Braňo Jobus.
Keď Deap Vally končili svoje vystúpenie, na jednom z menších pódií, v stane Europa, začínala svoj koncert čoraz populárnejšia mladá domáca pesničkárka Katarzia. Tí, ktorí sa na jej koncert dosť neponáhľali, zostali pre veľký záujem pred stanom. Mohli si však namiesto nej pozrieť skúšku Ukrajinskej národnej filharmónie.
Jej vystúpenie s dirigentom Mykolom Ďaďurom otváralo program na hlavnom pódiu. A bolo "ukrajinskou poctou ruskému skladateľovi, ktorý zložil ruskú poctu Kyjevu“. Okrem Huculského triptychu Miroslava Skoryka zaznelo totiž aj najslávnejšie klavírne dielo Modesta P. Musorgského Obrázky z výstavy, ktoré vrcholí časťou Veľká brána Kyjevská. "Som hrdý, že o slávnostné otvorenie sa postará práve táto hudobná skupina trochu väčších rozmerov zo susednej krajiny,“ uviedol ich vystúpenie riaditeľ festivalu Michal Kaščák, ktorý solidaritu s Ukrajinou vyjadril aj malou vlajkou tejto krajiny a pripomenul, že nie všade je samozrejmé, že sa ľudia môžu prísť bezstarostne zabaviť na festival.
V Trenčíne ich svojimi psychedelickými kompozíciami zabávala aj austrálska formácia Tame Impala či Sun Ra Centennial Dream Arkestra. Ich koncert Michal Kaščák ešte pred festivalom opísal ako vystúpenie mimozemšťanov, ktorí prídu na Zem a začnú hrať džez a jeho postreh bol trefný. Černošský orchester so saxofónmi, trúbkami či kontrabasom bol komplet oblečený v trblietavých kostýmoch, na hlavách mal čudesné pokrývky z rovnakého materiálu a hudobníkov dopĺňali dve tanečnice ako vystrihnuté z nejakého talianskeho artového filmu 60. rokov minulého storočia. Zaznela aj pieseň Jima Reevsa This World is Not My Home a keď členovia kapely spievali o tom, že tento svet nie je ich domovom (aj keď pesnička má samozrejme iný, náboženský význam), verili ste im, že naozaj nie sú z tohto sveta.
