Bez ladu a skladu oslávili tridsiatku
Letnú festivalovú náladu rozbehla slovenská formácia Para a bola tým najlepším štartom, aký si "uzimený” festival mohol priať. Bratislavská kapela potvrdila, že je stále jednou z najlepších koncertných skupín a veľké pohodové publikum si koncert užívalo s nimi. Spolu s Parou sa na pódiu objavil aj Jozef Rezník, líder skupiny Walter Schnitzelsson, a Michal Kaščák zahrievajúci sa pred očakávaným vystúpením Bez ladu a skladu.
„Vždy sme si hovorili, že to oslavujú iba čudné skupiny, ale je to tu a máme z toho radosť,“ vyjadril sa Michal Kaščák na margo oslavy 30-ročného výročia existencie kapely Bez ladu a skladu. „Plán je taký, že my sme boli celý čas jedna z najmladších kapiel, tak keď budeme mať všetci okolo sedemdesiat, mohli by sme založiť novú skupinu a vymyslieť štvrtý album. Podľa mňa by to bolo vtipné a boli by sme vôbec najstaršia kapela,“ odpovedal Michal Kaščák na otázku, či po jesennom turné, na ktoré vyrazia spolu so skupinou Para, by sa mohli fanúšikovia dočkať aj ich novej nahrávky.
Tých tridsať rokov bolo cítiť aj v publiku, ktoré hrdelne spievalo známe texty pesničiek Píšte všetci modrým perom, Mäkkýše či Buldozér spolu s kapelou. Fanúšikom dopriali overený záver so skladbami Parné valce a neoficiálnou hymnou festivalu – Celý svet bude plný pohody – šípky do vody.
Pohoda a Manu Chao
Manu Chao je fenomén a hudobný živel, čo predviedol aj na letisku v Trenčíne. Keď sa objavil na pódiu v krikľavo ružovej košeli so šiltovkou na hlave a so širokým úsmevom spolu s kapelou La Ventura, zdalo sa, akoby sa na pódiu objavila partička hudobníkov, ktorí sa spoznali na futbalovom ihrisku v Brazílii. Ich úprimnosť, srdečnosť a na metre sršiaca muzikálnosť mali obrovskú silu a okamžite si opantali publikum.
Zazneli hity ako Clandestino, La Primavera, Me gustas tu, Bongo Bong či Mala fama a Manu Chao s kapelou v absolútnom nasadení zotrval na pódiu cez dve hodiny, hoci niekoľkokrát nechal publikum prejaviť svoje emócie pri „vyvolávaciom“ potlesku. Manu Chao návštevníkom Pohody umožnil zažiť jeho živelnosť a zdieľať jeho slobodu a bol to príjemný pocit.
V prvý festivalový deň prebiehal program okrem hlavného pódia aj na Red Bull Tour Buse, kde odohrala koncert aj slovensko-česká formácia Monikino kino. Vtipná a zároveň "existenciálna” poézia Monikinho a Petrovho kina sa odrazila z publika ako bumerang. Interpretov častovala energetickou vlnou a potvrdilo sa, že malej formácii s intímnymi textami svedčí komornejšie pódium a vyhranené publikum, ktoré dobre vie o čo ide. Monikino kino ukončilo "vyvolávačky” publika vydarenou bodkou- vtipným apelom na najväčších tunajších hitmejkerov. Skladbu Neviem byť sám od kapely Elán si spolu s Monikou zaspievalo publikum mestských detí s dračím oduševnením, čo bolo jedným z najbizarnejších momentov večera.
Energickú bombu prinieslo vystúpenie math rockovej japonskej kapely Tricot, ktorá prekvapila výrazne "nejaponským” zvukom. Očakávaná východná pojašenosť bola v podaní formácie skrotená v tom najpozitívnejšom európskom duchu. Kapela sa na Pohode objavila druhý raz a svojimi "ženskými” gitarovými rífmi, ktoré sprevádzali nevtieravé vokály, príjemne prekvapila aj zarytých rockových fanúšikov. Takmer feministická formácia pracuje so zaujímavými gitarovými aranžmánmi a zručnou prácou s nástrojmi presvedčila aj mužské publikum.
