Organizátori trenčianskeho festivalu hlásili už deň pred jeho začiatkom vypredané. Bolo to cítiť aj v počte ľudí, ktorí sa počas dňa začali zhromažďovať v srdci areálu a v stánkoch s pivom sa začali priebežne objavovať aj prvé rady. Každý sa pomaly dostával do festivalovej nálady, niekto pár pivkami, iní sa prišli naštartovať na úvodný koncert v podaní orchestra Bratislava Hot Serenaders. Ako býva zvykom, prvé vystúpenie prišiel uviesť Michal Kaščák. Žiadne veľkolepé ódy na dvadsiaty ročník sa však nekonali, na úvod poďakoval najmä festivalovým návštevníkom, ktorí spoluvytvárajú špecifickú atmosféru Pohody.
Bratislava Hot Serenaders na pódiu opäť sprevádzal nezameniteľný Milan Lasica, ktorý sa zároveň stal krstným otcom ich nového albumu Ja vodku rád pijem. Práve vodka sa stala aj „krstiacou tekutinou“. Lasica na úvod spomenul aj Pohodu. „Je to naozaj pozoruhodná akcia, už len trafiť sem autom je veľký kumšt,“ milo si zavtipkoval na účet festivalu. Maestro však nestrácal entuziazmus a rovno začal piesňou Ja som optimista. Decentný elegán si vynútil aj prídavok (ktorý vraj očakával) a opäť si prepožičal obľúbenú pieseň od Františka Krištofa Veselého Jaj Zuzka, Zuzička.
Taneční Gogol Bordello
Táto skupina zahrala prvý európsky koncert v trenčianskom kine, uviedol Michal Kaščák ďalšie štvrtkové meno, newyorskú kapelu Gogol Bordello.
Aj keď sa ľudia kývali v rytme hudby už pri otváracom koncerte, ľahké „pohupkávanie sa“ v prípade divokej gypsy punkovej kapely nahradila bujará oslava. Stačilo len pár piesní, aby sa dav na letiskovej ploche radostne roztancoval. Veľký prak, ktorý svietil po celý čas na LED obrazovke za hudobníkmi, doplnili aj živým prakom. Ten tvorili nohy jednej z tanečníčok a namiesto kamienka sa strieľala kytica. Ako sa postupne uvoľnila atmosféra pred hlavným pódiom, rovnako sa uvoľnili aj gombíky na košeli frontmana Gogol Bordello Eugena Hűtza. Rozvášnený dav prišiel pozdraviť aj „telo na telo“, neformálny prejav temperamentného speváka dopĺňala aj fľaška vína, ktorá občas robila v ruke spoločnosť jeho mikrofónu.
Keď príde noc, prichádza Harvey
Živelná medzinárodná formácia festivalových fanúšikov zahriala, mnohí však čakali na veľké finále – britskú speváčku, skladateľku a multiinštrumentalistku PJ Harvey. Na to však musela prísť tmavá noc, ktorá s konceptom jej koncertu dokonale spolupracovala.
Polly Jean síce nečítala svoje básne, ako zvykla na niektorých koncertoch súčasného turné, poetika jej prejavu rozhodne nechýbala. Prišla tma, potom bicie a potom PJ Harvey s koncertnou zostavou na čele s jej dlhodobým spolupracovníkom Johnom Parishom. Ohromujúci zvuk saxofónov, minimalistického až scénického prejavu a hlas, ktorému jednoducho musíte uveriť. Koncert svojou atmosférou pripomínal skôr intímnejšie „pohodové“ zážitky, ako napríklad minuloročných Einstűrzende Neubauten.
PJ Harvey predviedla skladby z novinky The Hope Six Demolition Project, ale aj z oceňovaného albumu Let England Shake. Svojich fanúšikov potešila aj staršími kúskami ako To Bring You My Love s rockovejším rázom. Po prvý raz prehovorila k davu slovkom ďakujem, ktoré neskôr viackrát zopakovala. Reagovala tak na vrúcne prijatie, ktoré jej pripravilo publikum v Trenčíne. PJ Harvey si však takéto prijatie zaslúžila, postarala o jeden z najčarovnejších koncertov (určite nielen tohto ročníka) festivalu.
Po hypnotickom zážitku na hlavnom pódiu program oznamoval ešte jemne tajomnú bodku za štvrtkovým večerom pod názvom Pohoda 20 MK Selection. Tak, ako sa dalo čakať, išlo o dvojhodinový set Michala Kaščáka, ktorý baviacemu sa davu ponúkol výber z piesní, ktoré na Pohode zazneli počas uplynulých dvadsiatich rokov.
