Letiskovým areálom sa už ráno preháňalo množstvo ľudí, no azda najväčší rad čakal pred Optimistanom, kde mal herec Robo Roth práve čítať z pamätí ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča ako ich zaznamenal Solomon Volkov. Hovorenú časť – svedectvo života hudobného skladateľa v súdobom Rusku – doplnila hudobná časť v podaní String Quartet na čele s Jozefom Luptákom. V tom čase sa už hŕstka festivalových nadšencov chystala na karnevalový sprievod venovaný téme 20. výročia festivalu. Cieľom bolo odieť sa ako ľubovoľný interpret, ktorý na Pohode za ten čas vystúpil.
Festival počas dňa hostil aj významnú poľskú spisovateľku Olgu Tokarczuk, ktorá porozprávala o nielen o svojej knihe Pravek a iné časy, ale aj o súčasnej situácii v stredoeurópskom priestore.
V sobotu popoludní sa stal pre viacerých útočiskom tieň v Space aréne. Ukázalo sa, že väčšina sa sem neprišla skryť pred slnkom, čakalo sa totiž na kapelu Polica. Keď krátko po tretej konečne zaznel vokál speváčky Channy Leaneaghovej, Američanov privítalo pripravené publikum. Polica je inteligentnou popovou alternatívou a slovenskému publiku predstavili čerstvú novinku – album United Crushers. Lahodne melodický synthpop má v ich podaní čarovnú moc a navodil pocit nefalšovanej pohody.
Medzi prvé skupiny, ktoré dokázali dostať do varu ľudí ešte za svetla, určite patrili českí Midi Lidi, bez ktorých by si mnohí „pohodový“ program už nevedeli ani predstaviť. Domácky sa na festivale cítil aj spevák Petr Marek, možno preto si na koncert obliekol k tričku len trenírky. Kapela je takmer vždy stávkou na istotu, veď kto by nemal rád kvalitnú elektroniku, ktorá navyše rozosmeje? Keď sa k tomu pridá gitara Prokopa Holoubka a bicie Tomáša Kelara, výsledkom sú, rovnako ako v sobotu, spokojní fanúšikovia.
Hlavné pódium sa podvečer dostalo do rúk britskej formácii Savages. Mnoho návštevníkov malo túto kapelu zaškrtnutú na svojom "osobnom lineupe” a správy o tom, že Savages nestačí počuť, ale treba vidieť naživo, neklamali. Štvorica dievčat totiž preteká štýlovou čiernou charizmou a publikum doslova zhypnotizovali.
Keď na pódium vstúpila Jehnny Beth, od prvého momentu bolo jasné, že tento koncert bude mať tie správne grády a dav neustále hustol. Frontmanka v sebe nezaprie herečku a inšpiráciu dramatickým umením, na pódiu sa štylizuje do role rafinovane krásneho androgýna. Na trenčianskom letisku sa cítila viac ako pohodlne, publikum zvádzala úprimnosťou.
Zmysel pre teatrálnosť sa u Savages mieša s temnou gotikou a neodolateľne drzým postpunkom. Elegantne zlievajú noblesu i špinu a žánrové hranice preskakujú výhradne vo svoj prospech. Aj keď počas koncertov rady improvizujú, skladby z druhého albumu Adore life predstavili podľa premysleného plánu. Ich temne úprimné vyznania zaliezli viacerým hlboko pod nechty.
Páči sa vám môj elektro pop? Pýtala sa festivalového davu ďalšia hviezda hlavnej festivalovej scény Róisín Murphy. Mnohí si ju pamätajú zo skupiny Moloko. Írsku speváčku tradične sprevádza aj šatník plný extravagantných kúskov a nebolo tomu inak ani počas včerajšieho koncertu. Bez masiek od výmyslu sveta a preobliekania sa do bláznivých kombinácií priamo na pódiu by to u Roísín nešlo, nie je to však jediné, čo ponúka. Všetci nakoniec podľahli hlasu zrelej ženy, ktorá sa hrá, rafinovane zvádza a pritom pôsobí prirodzene a nenútene. Dokonca aj vtedy, keď sa snažila v obrovských šatách dostať po schodíkoch k fanúšikom. To ešte nevedela, že cesta späť hore bude ešte zložitejšia.
Róisín Murphy spievala aj po taliansky a prišlo aj na skladby skupiny Moloko. Spoločnosť na pódiu jej pritom robil producent posledného albumu Eddie Stevens, partner Jany Kirschner, ktorá o pár hodín neskôr k prasknutiu zaplnila pódium aj tribúnu pri Budiš stagei.
Takému počtu ľudí, aký v sobotu prilákala skupina Prodigy pred hlavné pódium, sa netešil ani piatkový Parov Stelar. Aj podľa tričiek či nadšených debát mnohých návštevníkov počas celého festivalu sa dalo usúdiť, že niektorí prišli na Pohodu práve kvôli britskej formácii.
Prodigy svojich fanúšikov určite nesklamali a už z úvodu ponúkli skladby ako Omen či minuloročnú Nasty. Ostatné hity na seba nenechali dlho čakať. Efekty vyčíňajúcich živlov z roku 2006 si tentoraz vynahradili svetelnou šou, ktorá dokázala „oslepiť“ aj zo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov, ľudí v kotli burcovali aj tanečné výkony nezastaviteľného Keitha Flinta a Maxima Reality. Keď si riaditeľ festivalu Michal Kaščák povedal, že ich chce na jubilejný ročník späť, vedel, čo robí. Týmto koncertom potešil nielen seba, ale aj mnohotisícový dav. Skupine Prodigy však nepatrí len prvenstvo v počte návštevníkov ich koncertu, okrem toho by určite obsadili aj prvú priečku v počte použitých vulgarizmov.
Headlinerom bol tento rok aj jeden z najvýraznejších talentov súčasnej elektronickej scény , Londýnčan James Blake. Spevák, pianista a producent presvedčil, že prívlastkom výnimočný sa v jeho prípade rozhodne neplytvá. Komornejší Orange stage dovolil, aby medzi ním a publikom zafungovala silná chémia. Hudba Jamesa Blakea – kráľa emócií, dýcha neodolateľným smútkom, ktorý túžime prežiť s ním. Publikum sa preto bez výhrad naladilo na jeho tep…
Sobotnú polnoc zlomili rytmy rapera a producenta Stevena Ellisona alias Flying Lotusa. Väčšina z prítomných dobre vedela, čo ich čaká. Svojský šouman sa na pódiu "strácal” a vynáral z premyslených animácií a abstrkatných obrazov. Na publikum vylial "hustú” vizuálno-hudobnú performance.
Nebol to len Flying Lotus, ktorý v piatok vsadil na veľkolepú vizuálnu šou. Na Pohodu s ňou zavítal aj DJ Shadow, ktorý sa na festival vrátil po deviatich rokoch s novým albumom. Nočná projekcia na štyroch LED obrazovkách spojená s hudbou jedného z najlepších DJov, pôsobila na ľudí hypnoticky. Tancujúc v rytme bítov akoby chceli ešte na chvíľku predĺžiť noc a odložiť blížiace sa ráno. Aj keď sa festival v nedeľu ráno končí, spomienky zostávajú. Veď nenadarmo sa hovorí, že Pohoda, to nie je len letný festival, ale hlavne stav mysle.
