Colours of Ostrava. Nielen farba, ale aj tma dokáže okúzliť

Festival Colours of Ostrava sa začínal presne tak, ako si neželá žiaden organizátor. Silným dažďom. Neocenili to prví návštevníci festivalového areálu, hlavne časť z nich, ktorá sídlila v stanových mestečkách. Po pochmúrnom začiatku sa podvečer začalo trochu vyjasňovať. Akoby počasie vyšlo v ústrety ľuďom, ktorí sa tešili na svojich favoritov. Aj keď bol len štvrtok, otvárací deň festivalu, na programe už boli traja headlineri.

17.07.2016 17:40
M83 Foto:
„Gitarový súboj“ Jordana Lawlora a Anthonyho Gonzaleza zo skupiny M83.

Je niečo po deviatej a hlavné pódium začína na seba pútať pozornosť mixom farieb, svetiel aj ohromného zvuku gitár. Na scénu sa postavili austrálski „vlasáči“ Tame Impala na čele s Kevinom Parkerom. Parkerovi, zdá sa, nechýba chuť experimentovať nielen vo svojom štúdiu, ale ani v prítomnosti niekoľko tisíc návštevníkov. Chytil do rúk gitaru a čelom k obrazovke sa hral s projekciou, ktorá znázorňovala každý zahratý tón. Vizuálna šou, hypnotická hra farieb a zvuk odkazujúci na psychedelický rock, ktorý znie zároveň súčasne. Koncert otvoril „Ostravské farby“ vo veľkom štýle.

Ak sa niekomu málilo a gitarové riffy ho navnadili na ďalšie hudobné zážitky, mohol sa presunúť o niekoľko desiatok metrov ďalej k vedľajšiemu pódiu, kde už v predstihu čakali verní fanúšikovia britských Slowdive. Speváčka Rachel Goswell prišla na pódium v modrom trblietavom tričku, ktoré síce pod svetlami reflektorov pôsobilo efektne, no pre naozaj nízku teplotu si v tom momente určite priala mať nejakú tú vrstvu oblečenia navyše. Prvé piesne odspievala s tamburínou v ruke. Hlas sa pomedzi inštrumenty akosi strácal, nebolo jej dobre rozumieť, no chyba nebola na strane zvukára. Je akýmsi poznávacím znamením kapely, že hlas speváčky sa akoby rozplýval medzi zvukmi. Keď sa pri piesni Catch the Breeze ujala gitary, koncert predviedol atmosférický shoegaze v plnej sile.

Komornejší zážitok striedal zážitok davový. Na hlavnom pódiu sa chystal na polnočný koncert francúzsky hudobník Anthony Gonzalez so svojou formáciou M83. Už po prvom večernom koncerte bolo všetkým jasné, ako vie hlavná scéna podporiť veľkoleposť vizuálnej a svetelnej šou. Skupina M83 si toho bola vedomá a ešte pridala. Hravá elektronika a energický výkon hudobníkov nedali ľuďom vydýchnuť. Okrem muzikantského súzvuku atmosféru vyburcovali najmä individuálne výkony. Všetky oči sledovali gitaristu Jordana Lawlora, ako sa premáva po vysunutom móle pred pódiom. A najmä ženská časť publika bola v tom čase naozaj vďačná, že môže byť svojim obľúbencom o kúsok bližšie.

Piatok napriek všetkým predpovediam ponúkol príjemný festivalový deň. Spoza mrakov sem-tam vykuklo aj slnko, teploty priali aj letnejšiemu oblečeniu. Takto priaznivo naladený dav čakal na hlavnom pódiu mladučkú Nórku Auroru. Za len 20-ročnou útlou dievčinou sa skrýva obrovský hlas a prežívanie, ktoré sa nebojí otvorene vyjadriť. Za priazeň ľudí bola naozaj vďačná, až tak, že jej občas chýbali slová. Ľudí teda odmenila tým, čo vie najlepšie – svojou hudbou. Náhle prívaly emócií vyjadruje nielen svojským tancom, ale aj spontánnymi rozhodnutiami. Z ničoho nič sa rozbehla smerom k dievčaťu, ktoré po celý čas držalo v rukách nápis: Hug me (Objím ma). Samozrejme, nasledovalo vrúcne objatie. Stojí za úvahu, či dievča s tabuľkou nečaká na svoju chvíľku pod pódiom každého interpreta, no takéto myšlienky nie sú hodné úprimného koncertu mladej Nórky, o ktorej sa v tomto prípade pochybovať nedá.

Anohni prišla na festival so špeciálnym... Foto: Matyáš Theuer
Anohni Anohni prišla na festival so špeciálnym projektom k novému albumu Hopelessness.

Jedným z veľkých piatkových mien bol Antony Hegarty, ktorý na festivale vystúpil už v roku 2012 s formáciou Antony and the Johnsons. Zo speváka sa stala transgender speváčka Anohni a každý bol zvedavý, čo si má pod touto zmenou predstaviť. Krátko pred koncertom sa na obrazovke zjavila modelka Naomi Campbell, vlniaca sa do neurčitého šumu, ktorý vychádzal z reproduktorov. Keď video neprestávalo, bolo jasné, že nejde o žiadnu reklamu, ale o zámer autora. Anohni si k novému albumu Hopelessness pripravila materiál, z ktorého čerpá aj pri živých vystúpeniach. Pozornosť v ňom neupriamuje na seba, ale na príbehy jednotlivých žien, ktorým svoj text vkladá do úst. Aj preto sa na pódiu objavila zamaskovaná tak, že jej nebolo vidieť ani do tváre. Tma všade navôkol len zintenzívňovala už aj tak silný zážitok, ktorému dominovali témy ako ľudskosť, porozumenie či kritika vojny. Aj keď koncert nebol pre každého a podstatná časť publika z neho odchádzala, kvalitou to bol určite jeden z vrcholov festivalu.

„Dokážeme sa zastaviť a pracovať spoločne na tom, aby sme svet urobili lepším?“, pýtala sa z obrazovky ľudí aborigénska umelkyňa Ngalangka Nola Taylor. Tieto slová v súvislostiach s udalosťami v Nice a Turecku nabrali nový význam, aj preto Anohni venovala koncert práve ich obetiam.

Ťažšie témy vystriedal ľahší indie-folk v podaní islandskej formácie Of Monsters And Men – podľa počtu ľudí asi najväčší ťahák dňa. Výskalo a jačalo sa celý čas. Atmosféra bola veľmi podobná ako pri koncerte M83, no tentoraz musel koncert hriať pri srdci o niečo dlhšie. Na ďalší deň plný dažďa sa bolo treba poriadne obrniť.

Medzi festivalovými „ťahákmi“ , ktoré boli v sobotu na programe, boli istotne Thievery Corporation, no silné momenty tentoraz čakali na menších scénach. Permanentný sobotňajší dážď spôsobil, že veľkej návštevnosti sa tešili najmä kryté pódiá. Kto navštívil pred desiatou večer napríklad budovu Gongu, určite neoľutoval. „Som tmavá a krásna, dcéra Jeruzalema,“ požičala si na úvod slová z Piesne piesní izraelská speváčka Victoria Hanna. Rovnako ako v prípade Anohni počas väčšiny koncertu zostávala ukrytá v tme. Hanna spieva v starých jazykoch a svoje telo pritom využíva ako dokonalý inštrument. Koncert bol zmesou dávnej mystiky a neuveriteľného speváckeho talentu.

Samozrejme, neznamená to, že na Thievery Corporation sa po polnoci neprišiel pozrieť nik. Aj pršať po celom dni už prestalo a sobota sa mohla ukončiť jednou veľkou šou. Americká formácia dokonca na pódiu privítala aj Slovenku Janu Andevskú, ktorá odspievala ich spoločnú pieseň Beautiful Drug. Monotónnosť je to posledné, čo sa dá koncertu vďaka žánrovej pestrosti, striedaniu rytmov (aj hudobníkov na scéne) vytknúť. Publikum tak v neskorých hodinách nasávalo energiu z pódia, aby mu vydržala aj na posledný festivalový deň.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #leto #festival #Colours of Ostrava #M83 #Anohni #Of Monsters and Men #Thievery Corporation