Tohtoročnú tému festivalu – Afrika – si zjavne zobralo k srdcu aj počasie. Už v piatok po otvorení brán sa teploty šplhali k tropickým horúčavám. K autentickosti africkej savany pridala aj výzdoba areálu v podobe makiet rôznorodého zverstva typického pre túto oblasť. Uprising má však oproti savane veľkú výhodu, množstvo prirodzeného tieňa pod hustým porastom ihličnanov. Jediná väčšia otvorená plocha bez úkrytu pred slnkom bol priestor pred hlavným pódiom, na ktoré sa po koncertoch slovenskej kapely N3O Akustika a prvých hosťoch z Jamajky The Congos postavilo na pohľad útle žieňa pôvodom z Nigérie, speváčka Nneka.
Zdanie klame a kto už bol v minulosti na jednom z jej bratislavských koncertov, vie, že za týmto zjavom sa skrýva neuveriteľne silný prejav. Jemne zastretý hlas, ktorý často posiela do značných výšin, využíva ako najsilnejšiu zbraň. A dopĺňa ho pritom tým najokúzľujúcejším prízvukom. Spev brala Nneka vždy aj ako príležitosť vyjadriť svoj postoj k spoločnosti. „Verím, že aj keď je na svete toľko šialeností a negativity, nemali by sme tomu podľahnúť a mali by sme proti tomu bojovať. Takže ak pozeráte správy a vidíte tam všetky tie bomby a explózie, nehovorte mi o tom, pretože to nechcem vedieť,“ znel jej odkaz, na ktorý vzápätí nadviazala úvodná klavírna melódia jej najznámejšieho hitu Heartbeat. Reagovali všetci bez výnimky.
Výzdoba robí divy
Po západe slnka už mohli všetci začať objavovať večerný areál. Inými slovami na vlastnej koži pocítiť, aký čarovný kúsok zeme sa dá vytvoriť pomocou vhodne umiestnených svetelných dekorácií. Uprising tvorí množstvo detailov, malé potešenia ako rituálne „bubnovačky“, zostava z reproduktorov suplujúca živého dídžeja, vystúpenia cirkusantov, kreatívne zóny či dostatok stánkov s jedlom. Stratiť sa v areáli znamená postupne nachádzať aj menšie pódiá ako Dancehall stage, komornejší Dub club či druhú najväčšiu scénu Arena stage, ktorá v piatok večer ponúkla aj svieže britské reggae v podaní londýnskej kapely The Skints.
Foto: Uprising Reggae Festival
Podstatne menší priestor ako pred hlavným pódiom bol ako stvorený na intímnejšie strety s interpretmi pod holým nebom. Pre nerovnú plochu a rôzne výmole si síce ľudia museli dávať pozor na nohy, no kde inde priestor medzi zvukárom a pódiom oddeľuje veľký topoľ? The Skints si reggae, či skôr rocksteady, upravili do podoby, ktorá im sedí najviac. Stále je to síce ostrovná hudba, no od Jamajky sa viac približuje skôr k východu, k ich domovine a obľúbeným gitarám. Hlas speváčky Marcie Richards miestami znel, ako by si k reggae odskočila Lily Allen.
Miernejšia poloha kapele svedčala, no po príjemnej „oddychovke“ bol čas okúsiť aj niečo pre dospelých. Plnoletosť bola podmienkou pre vstup do zóny Meet the Giants, kde sa v piatok spoločne predstavili aj Vec, Supa a DJ Škrupo. Dav v klubovej atmosfére od prvého momentu spolupracoval a poslúchal na slovo. Vec bol vo forme, aj keď ho podľa vlastných slov „seklo v krížoch“.
Britská formácia Modestep prišla o pol druhej ráno, aby opäť naštartovala tých, ktorým už dochádzali sily. Žiaden postupný rozbeh, dunivú elektroniku bolo určite počuť aj na druhej strane areálu. Drum and bass s prvkami reggae a hard rocku bol vítaným festivalovým spestrením a navyše dokázal aj zahriať počas chladnejšej noci.
V sobotu sa slnko opäť prejavilo v plnej sile. Intenzívne „pripekalo“ ešte o tretej popoludní, keď sa na hlavnom pódiu objavili slovenskí headlineri festivalu. Kapela Medial Banana je pre Uprising niečo ako Billy Barman pre festival Grape či Hex pre Žákovic Open, na programe jednoducho nemôžu chýbať. Napriek ostrým slnečným lúčom ich prišlo podporiť množstvo fanúšikov. Na pódium si prizvali aj tanečníčky z Badd Fyah Crew, ktoré už počas piatka občas spestrili prestávky medzi koncertmi. „Uprising, urobte veľký bodrel!“ vyzýval spevák Pokyman prítomných. Nedá sa ani spočítať, koľkokrát počas festivalu táto fráza odznela pri uvádzaní a odprevádzaní kapiel. „Uprising, make some noise (Uprising, urob nejaký hluk),“ znel zase anglický osvedčený ekvivalent až pričasto využívaný počas koncertov.
Stále platí, menej je viac
Po Medial Banana malo hlavné pódium hodinovú pauzu, rovnaký systém fungoval aj na Arena stagei. Interpreti na ostatných scénach však išli viac-menej bez prestávky a „zvučili sa“ za pochodu. Doplatila na to napríklad formácia Hafner & Beyuz, ktorú neustále trápil zlý „odposluch“ a mikrofóny. Medzitým sa už po areáli rozliehali tanečné ska-punkové rytmy v podaní Dubioza kolektiv. Veľká šou, choreografie, kostýmy pripomínajúce usilovné včeličky či cover verzie známych piesní akoby vsádzali na istotu, no Uprising na svoje veľké momenty ešte len čakal.
Foto: Uprising Reggae Festival
Jeden z nich priniesla pôvodne karibská formácia Kassav'. Pred pódiom stála spočiatku len hŕstka zvedavcov, no skúsenosť a úprimná radosť z hudby dokáže divy a na ľudí pôsobí ako magnet. Tanečná nálada v štýle world music panovala na pódiu aj pod ním a keď sa neskôr na vyzvanie všetci v dave chytili za ruky, slová o jednote a tolerancii už akosi neboli treba. Dobrá hudba ľudí priláka, netreba k tomu ani známe meno, ktoré nemusí byť vždy zárukou veľkého zážitku. Príkladom bol ďalší hosť z Jamajky Tarrus Riley, ktorému spoločnosť robila aj speváčka Alaine Laughton. Fanúšikov mal síce od začiatku dostatok, no jeho spriaznenosť s popovou scénou miestami cítiť až priveľmi. Po muzikantskej stránke koncert ťahal vhodne zvolený hosť – saxofonista Dean Fraser. Kto si radšej odskočil na hiphopových veteránov zo Sugarhill Gang, určite neoľutoval.
Keď sa plnia hudobné sny
„I said a hip hop the hippie the hippie to the hip hip hop and you don't stop the rock it to the bang bang boogie say up jump the boogie to the rhythm of the boogie, the beat.“ Viete odkiaľ sú tieto slová? No predsa z ich najväčšieho hitu z roku 1979 Rapper's Delight, ktorý je všeobecne považovaný za prvú rapovú nahrávku. Zapamätať si ich nie je vôbec jednoduché, tobôž nie odspievať na vyzvanie. Pokým však niektorí len s úsmevom kývali hlavami, našli sa v dave aj takí, ktorým táto „veršovačka“ nerobila žiaden problém. Na hudbe Sugarhill Gang predsa vyrastali. Páni v rokoch aj v obmenenej zostave dokázali, že vedia rozprúdiť pravú hiphopovú párty starej školy, pri ktorej si stovky párov rúk pod pódiom len sotva oddýchnu. Nechýbali aj inštrumentálne polohy či hudobná spomienka na speváka Princea. Odozvou od ľudí boli unesení, koncert tak predĺžili asi o dvadsať minút.
Foto: Uprising Reggae Festival
Kto zostal až do konca, dobré miesto pred hlavným pódiom našiel len ťažko. O chvíľku sa tam mal postaviť Alborosie, právom označovaný za headlinera celého festivalu. Nemusíte byť ani fanúšikom reggae, aby ste si koncert naplno užívali. Spolu s jeho kapelou Shengen Clan prichádza na pódium aj žánrová pestrosť. Stačí len úsmev Pupa Alba (ako sa zvykne nazývať) a je hneď jasné, že ho návrat na Uprising teší rovnako ako jeho fanúšikov. Kto by povedal, že najväčšiu reggae šou urobí práve rodák z Talianska? Hlavný program uzatváral Konshens, čo bola po nastavenej latke Alborosieho neľahká úloha. Napriek technickým problémom na úvod zaostával len veľmi tesne.
Na celkovej atmosfére festivalu má okrem pozitívne naladených účastníkov podiel aj priaznivé počasie. Teplo však láka k vode a mnohí tak využili príležitosť okúpať sa v priľahlom jazere. Žiaľ, napriek výstrahám od organizátorov, tohtoročný Uprising poznačili aj tragické udalosti – kúpanie sa stalo osudným až pre dvoch ľudí. Deviaty ročník festivalu Uprising tak okrem posolstva, ktoré ho sprevádza, opäť pripomenul aj to, aké je dôležité nepodceňovať svoje schopnosti, najmä vtedy, ak sa chystáte na festival pri vodnej ploche.
