Biela noc tu rozhodne má svoje miesto

Keď v roku 2015 po prvý raz zavítal festival súčasného umenia Biela noc z Košíc aj do hlavného mesta Bratislavy, takmer okamžite sa z podujatia stala masová záležitosť. Napriek daždivému počasiu do ulíc vyšlo asi 100-tisíc zvedavcov. Akokoľvek znie toto číslo priaznivo, dostať sa k niektorým inštaláciám v komornejších priestoroch bolo pre davy ľudí často takmer nemožné.

09.10.2016 19:34
Caitlind r. c. Brown & Wayne Garrett Mrak Biela... Foto: ,
Veľký búrkový mrak zo žiaroviek zaujal už zo vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov.
debata

Tie väčšie a prístupnejšie však zaúčinkovali natoľko, že druhý ročník, ktorý sa konal túto sobotu, sprevádzali veľké očakávania. Bielu noc obklopila aureola čohosi tajomného a výnimočného. Desaťtisíce ľudí opäť čakali, kým zmiznú aj posledné stopy svetla, aby ho paradoxne mohli opäť nachádzať na prechádzke nočným mestom.

Organizátori sa tento rok odhodlali na nepopulárne rozhodnutie – spoplatniť inštalácie vo vnútorných alebo v uzavretých priestoroch sumou osem eur. Krok, ktorý jednoznačne odbremenil jednotlivé diela od náporu ľudí, sa stal tŕňom v oku tým, ktorí dúfali, že obdobný zážitok z minulého roka dostanú aj tentoraz zadarmo. Zaplatiť si sa v tomto prípade rozhodne oplatilo.

Na toho, kto sa predsa len rozhodol nechať si peniaze radšej vo vrecku, čakali aj miesta, ktoré dostali novú tvár aj minulý rok. Veľkolepú a mnohými nedocenenú budovu Slovenského rozhlasu, ktorú si vlani zobralo na mušku belgické duo ATK!, tentoraz okupovali obrovské vesmírne parazity. Švajčiarska dvojica Sabina Lang a Daniel Baumann sa snažila progresívnosť architektúry zdôrazniť kontrastom obrysu stavby s jej okolím. Obrátená pyramída má obrovský potenciál, zostáva len čakať (tešiť sa), či osloví súčasných autorov aj na budúci rok.

Efekt prírody

Miesta ako priestranný Ondrejský cintorín (s azda najpopulárnejšou inštaláciou minulého roka) či Medickú záhradu tento rok zastúpili Sad Janka Kráľa a Grassalkovichova záhrada. Premýšľali ste už niekedy o tom, aký efekt môže mať rutinné zavlažovanie, ak kvapky vody ozdobí škála farieb? Klasický „dúhový efekt“ posunul Braňo Bernár na celkom inú úroveň a najstarší verejný park v strednej Európe premenil na farebnú lúku vodných kvetov. „Ekorozmer“ mala aj interaktívna inštalácia v prezidentskej záhrade. Pomocou rúk mohli návštevníci rozpohybovať množstvo „svetlušiek" odrážajúcich sa na žiarovkách či priľahlom strome. Škoda len, že vstup do tohto verejného priestoru bol podmienený kúpou vstupenky.

Sabina Lang & Daniel Baumann: Comfort #14...
Pavlína Mojská, Mária Súkeníková, Monika...
+15Pavlína Mojská, Mária Súkeníková, Monika...

Zmiešané reakcie si vyslúžilo svetelno-zvukové dielo Udalosť na Hlavnom námestí, ktoré minulý rok okupovali nadrozmerné zajace. Napriek tomu, že väčšina ľudí okolo neho prešla bez väčšieho povšimnutia, úderne reflektoval dôležitú tému často až neopodstatneného budovania strachu v spoločnosti. Zrak potešil aj veľký búrkový mrak zo žiaroviek na Kapitulskej ulici, ktorý zaujal už zo vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov.

Napriek názvu Biela noc túlať sa nočnou Bratislavou znamenalo objavovať rôznorodý svet farieb. Žiaril nimi najmä Starý most, Modrý kostolík sa zmenil na fialový, Hotel Kyjev na Kamennom námestí ožil projekciou z videoklipu Jany Kirschner ku skladbe Duch mesta, nechýbal ani Bratislavský hrad, ktorý si ako vizuálny námet zobral tlkot srdca.

Najväčšie poklady sa však skrývali práve v interiéroch a uzavretých priestoroch. Čakať sa oplatilo v rade do Kostola klarisiek, v ktorom ľudia čelili intergalaktickým svetelným lúčom, silným dojmom pôsobil aj levitujúci prstenec Vincenta Leroya, ktorý nútil podriadiť sa celkom iným zákonitostiam plynutia času. Skrytých „jednohubiek“ bolo viac a rozhodne stálo za to počkať si na ne. Stihnúť všetko sa však nedalo, a preto bola každá túra veľmi individuálnym zážitkom.

Dívať sa nestačí

Okrem diel je tu však ešte jedna podstatná súčasť celého podujatia, a tou sú samotní návštevníci. Spolu s exteriérovými dielami sú to práve oni, ktorí dotvárajú kolorit festivalovej noci a prepájajú cesty medzi jednotlivými zastávkami. Minulý rok k atmosfére paradoxne domohlo sychravé počasie. Každému bolo jasné, že keď tisícky ľudí v takom počasí spolupatrične prúdia mestom, nejde len o príjemnú večernú prechádzku. Tentoraz počasie vyšlo, no zmizol akýsi hmlový opar. Dalo by sa povedať, že ľudia museli trošku vytriezvieť, aby sa na súčasné umenie mohli pozrieť naozaj jasne.

Samozrejme, každý festival, aj Biela noc, má svoje chybičky. Bola by však veľká škoda, ak by z mapy Bratislavy zmizol. Ak nás niečo núti vidieť veci v inom svetle, ako sme ich vnímali doteraz, mali by sme tomu dať šancu nielen vtedy, ak ide o prvoplánovú zábavu. Niekedy sa jednoducho nestačí len pozerať.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Biela noc #Slovenský rozhlas #Sad Janka Kráľa #Grassalkovichova záhrada