Ticho pokojné aj búrlivo hrozivé more, ktoré oddávna inšpirovalo umelcov, je hlavnou témou úvodného koncertu. Britten v Štyroch morských prelúdiách vyrozprával tragický príbeh rybárskeho učňa, Debussyho More je, naopak, impresionistická poézia v tónoch. V Šostakovičovom Prvom koncerte pre husle a orchester pripomenie svoje majstrovstvo Vadim Repin.
„Je jednoducho najlepším a najdokonalejším huslistom, akého som kedy počul,“ povedal legendárny Yehudi Menuhin o kúzelníkovi zvuku, ktorý virtuozitou, nevyčerpateľnou expresivitou, temperamentom a majstrovskou technikou očarúva publikum na celom svete.
Najväčší sviatok vážnej hudby na Slovensku, ktorý sa tento rok začína o niečo neskôr, ponúka od 11. novembra do 4. decembra dvadsaťdva koncertov. Okrem diel legiend ako Beethoven, Mozart, Dvořák, Prokofiev či Wagner, ktoré sa navždy zapísali do dejín, prinesie aj veľa kompozícií domácich autorov všetkých generácií od Moyzesa a Cikkera cez Zeljenku a Martinčeka až po Piačka a Bachratú.
Popredné slovenské aj zahraničné orchestre i komorné súbory, významní dirigenti a sólisti vdýchnu život mnohým hudobným skvostom. Po prvý raz zavíta na BHS špičkový Royal Concertgebouw Orchestra Amsterdam aj renomovaný Tatarský národný symfonický orchester z Kazane. „Našou ctižiadosťou je prezentovať pred medzinárodným publikom to najlepšie, čo v oblasti interpretačného umenia na Slovensku máme,“ vysvetľuje Marián Lapšanský, generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie, ktorá festival organizuje a zabezpečuje.
„Predstavujem si, že raz budú vážnu hudbu počúvať všetci. Nie je to síce pravdepodobné, ale možné áno,“ tvrdí James Conlon. Vojnové requiem pacifistu Benjamina Brittena vzniklo začiatkom šesťdesiatych rokov pri príležitosti vysviacky novej Katedrály sv. Michala v Coventry.
Foto: BHS
Mesto, ktoré sa v čase druhej svetovej vojny stalo strediskom zbrojnej výroby, fašisti viackrát bombardovali. Najničivejší nálet v noci zo 14. na 15. novembra 1940 s krycím menom Sonáta mesačného svitu zasiahol väčšinu tovární, takmer celé mestské centrum aj katedrálu, z ktorej ostala len veža a obvodové múry. Na jej ruinách vyrástla nová.
V mrazivých časoch studenej vojny mala byť premiéra koncom mája 1962 symbolom zmierenia ideologicky, politicky a ekonomicky rozdeleného sveta. Ako sólisti sa mali predstaviť vynikajúci umelci z Anglicka, Nemecka a zo Sovietskeho zväzu: tenorista Peter Pears, barytonista Dietrich Fischer-Dieskau a sopranistka Galina Vyšnievskaja. Z politických dôvodov jej však zakázali vycestovať. O rok neskôr vznikla pod taktovkou samotného Brittena nahrávka v zamýšľanej zostave a hneď sa stala „hitom“. V priebehu piatich mesiacov sa predalo vyše 200-tisíc nosičov.
Skladateľovu ideu medzinárodného obsadenia prevzal aj dirigent James Conlon. V sólových partoch Vojnového requiem sa predstavia Tatiana Pavlovskaya, Toby Spence a Martin Gartner, ktorí vystúpia spolu so Slovenským filharmonickým zborom a s Bratislavským chlapčenským zborom.
Rozprávač príbehov
Fantáziou a tajomstvom pulzujú medaily, plakety, reliéfy aj plastiky Mariána Polonského. Sochára poeticko-imaginatívneho prejavu s výrazným filozoficko-meditatívnym prejavom. Reprodukcia jeho bronzovej plastiky zdobí plagáty 52. ročníka BHS.
Foto: BHS
Krásne tvary, plynulé línie a klasické formy, koreniace v prácach majstrov talianskeho quatrocenta, sú charakteristickou črtou jeho tvorby. Rovnako ako nostalgické éterické bytosti, jemné splývavé drapérie a prvky dekorativizmu, alebo prepájanie vecí dávno minulých s pocitovým svetom moderného človeka. Sochár s jedinečným citom pre materiál, mapuje vo svojich dielach celú škálu ľudských emócií, vášní a túžob, nádejí i sklamaní. Ako neobmedzený vládca rozpráva neuveriteľné príbehy, v ktorých odhaľuje ľudské osudy. Využíva pri tom metaforu, symboly, personifikáciu i alegóriu.
