Režisér Erik Baláž v premiére predstaví druhý diel karpatskej trilógie Tajomné Karpaty: Nesmrteľný les a povedie aj workshop zameraný na silu myšlienky a filmového príbehu. Zákulisie svojej tvorby odhalí aj filmárska legenda a dobrodruh Pavol Barabáš.
Svetová lezecká špička
Jednými z hlavných zahraničných hostí budú svetová jednotka v skalnom lezení Čech Adam Ondra a mladý americký lezec Kevin Jorgeson, ktorí v sobotu 25. marca porozprávajú o tom, ako sa im podarilo vyliezť na najvyšší skalný štít El Capitana v Yosemitskom národnom parku najťažšou možnou trasou. Dawn Wall zatiaľ zvládli jediní na svete.
Jorgeson sa na ňu pripravoval šesť rokov a v roku 2015 na stene strávil nepretržitých 19 dní. „Ondra nie je špecialista na lezenie v Yosemitoch, venuje sa skôr skalnému lezeniu v Európe na skalkách a túto trasu sa mu podarilo preliezť po mesiaci skúšania za 9 dní. Mnohí neverili, že to dokáže, pretože nie je špecialista na yosemitskú oblasť, ktorá je veľmi špecifická,“ približuje programový riaditeľ festivalu Alan Formánek.
Do Bratislavy príde aj Ines Papert, legendárna nemecká mixová lezkyňa, skialpinistka, svetová rekordérka, ale aj spisovateľka a vzor mnohých mladých lezkýň. Festival premietne snímku Riders on the Storm o pokuse Papertovej a dvoch ďalších horolezcov preliezť legendárnu patagónsku cestu Wolfganga Gullicha a spol voľným štýlom.
Filmár a ochranár Erik Baláž, autor filmu Vlčie hory doplnil trilógiu Tajomné Karpaty o druhú snímku Nesmrteľný les. Uvedú aj prvý diel Život v oblakoch. Tretia časť trilógie Divoká rieka o tom, ako funguje výnimočný ekosystém rieky Belá – jednej z posledných divokých riek na Slovensku, by mala mať premiéru na jeseň.
„Nerobím filmy preto, aby som prekonal nejaký výkon. Hory vnímam ako jedno z posledných miest na svete, kde môžete zažiť spojenie s prírodou a zamyslieť sa nad tým, ako funguje svet. Dôležitosť hôr si uvedomujem z pohľadu ich ekosystému. Sú totiž veľmi zásadné pre život na zemi a chcem na to upozorniť,“ hovorí Erik Baláž.
V prvom filme Život v oblakoch mapoval najvyššie polohy Tatier a zameral sa na ich typických obyvateľov – kamzíka, orla, svišťa, najväčšou výzvou však bolo zachytiť rysa. V prostredí kamzíka je totiž mimoriadne plachý. Desiatky dní sa tvorcovia filmu venovali stopovaniu rysov a skúmaniu, akými trasami sa pohybujú. Trvalo im tri roky, kým sa im podarilo zachytiť ho.
Medveď, ako ho nepoznáme
Balážov najnovší dokument Nesmrteľný les je o unikátnom slovenskom pralese a zvieratách, ktoré v ňom žijú. Tentoraz si vybrali medveďa. Les sa nachádza v Tichej a Kôprovej doline a je tvorený borovicami limbovými. „Pravdepodobne je vôbec najstarší v Európe, o čom sa doteraz nevedelo, no už 20 rokov sem chodím a všímam si, že ide o extrémne staré stromy. Ich vek voľným okom neodčítate, niektoré majú aj tri letokruhy na jeden milimeter.“ Erik Baláž dodáva, že priemerný vek týchto borovíc je vraj okolo 500 až 800 rokov.
Filmár pozoruje správanie medveďa v jeho prirodzenom prostredí a odhaľuje vzájomnú závislosť a symbiózu organizmov a lesa. „Stromy vysádzajú vtáky tým, že prenášajú oriešky. Limbový les tak vďaka nim prežíva,“ vysvetľuje ekológ. V období, keď je v lese mnoho orieškov, zbiehajú sa sem desiatky medveďov. „Prechádzate sa lesom a každých sto metrov nejakého vyplašíte. Idú za orieškami, šplhajú sa do korún stromov, aj do 15-metrovej výšky.“ Medveď má byť podľa Baláža súčasťou divokej prírody, nie tatranských odpadkových košov a film Nesmrteľný les ho zachytáva v jeho najprirodzenejšom, divokom prostredí „nesmrteľného“ pralesa, tak ako ho dnes paradoxne pozná len málokto.
Poslaním festivalu je nielen premietať filmy, ale aj zdieľať zážitky dobrodruhov a cestovateľov s divákmi, preto sú súčasťou programu aj početné prezentácie, workshopy a prednášky.
