Počasie festivalu prvý deň prialo. Po otvorení brán sa tak po rozpálenej letiskovej ploche rozpŕchol niekoľkotisícový dav v čo najmenších kúskoch oblečenia, no s o to väčšou batožinou. Spoznávať areál znamenalo vychutnať si okrem iného aj veľký výber chutných jedál či piva, na ktoré sa vo štvrtok netvorili ani veľké rady. Aj to sú výhody návštevníkov, ktorí si pravidelne nenechajú ujsť ani jeden deň z Pohody.
Po osemnástej sa davy ľudí začali zhlukovať pred hlavným pódiom, kde mala slovenská skupina Chiki liki tu-a odohrať prvý festivalový koncert. Oficiálny začiatok programu sa však nikdy nezaobíde bez úvodných slov riaditeľa Pohody Michala Kaščáka. „Som rád, že ste tu. Verím, že po tých dňoch, ktoré tu strávime, budeme ešte spokojnejší a veselší ako teraz. Prajem vám všetkým krásne tri dni. Tým, že ste tu, to všetko dostalo zmysel. Ja sa z toho veľmi teším,“ pozdravil Kaščák ľudí a na pódium sa následne prirútila prešovská kapela, ktorá do bodky spĺňa pomyselný koncept veselého štvrtka na hlavnom pódiu. Vtipné texty, mierna dávka recesie, chytľavé refrény, ktoré si ľudia veselo pospevovali – Pohoda sa začala s úsmevom jej návštevníkov na perách.
Pozrite sa, ako to vyzeralo vo štvrtok na festivale Pohoda v Trenčíne.
Najväčšia zvedavosť sa však spájala s nasledujúcim programom na hlavnej scéne – živým uvedením slávneho albumu trojice Milan Lasica, Július Satinský a Jaro Filip Bolo nás jedenásť. Milan Lasica zastúpil okrem úlohy speváka aj rolu šarmantného, a neposlednom rade aj najpovolanejšieho uvádzača. Party Jara Filipa si zahrala a zaspievala jeho dcéra Dorota Nvotová, Júliusa Satinského zase zastúpili Michal Kaščák, Juraj Podmanický či Lasky zo skupiny Para. Tento výnimočný projekt spojil množstvo výborných slovenských muzikantov, ktorí chceli takýmto spôsobom pripomenúť jeden z najlepších slovenských albumov. Z reakcií publika však bolo zrejmé, že ho stále majú dobre v pamäti a schuti si zaspievali už zľudovené skladby ako Spomínam na Paríž, Na výstave, Za dedinou či V našej obci. Veľký úspech mala aj skladba V jedálnom vozni „na trati Bratislava-Košice a späť“, predsa len, mnoho ľudí vo štvrtok do Trenčína pricestovalo práve vlakom, a preto sa s textom piesne vedelo plne stotožniť.
Koncertné predvedenie albumu Bolo nás jedenásť na Pohode.
Zasnívaní v gitarách
Aj keď sa ešte pred festivalom spájal so štvrtkom práve prívlastok veselý či vtipný, najviac by mu sadlo prídavné meno dvojdomý. Druhá línia programu na vedľajšom pódiu sa totiž niesla v snivom a melancholickom duchu. Do tejto nálady sa pokúsila ľudí vniesť aj slovenská inštrumentálna kapela The Ills, ktorá bola správnou ochutnávkou pred legendami shoegazeu, britskou kapelou Slowdive.
Počas koncertu Slowdive si mohli diváci naplno vychutnať skvelý zvuk a silu niekoľkých podmanivých gitár, ktoré sa často spájali v hypnotickom finále. Aj keď sa ľudia spočiatku okúňali a ich uvítanie kapely pôsobilo skôr vlažne, na konci si ich už Slowdive omotali okolo prsta. „Aký krásny pohľad,“ povedala neskôr počas koncertu speváčka Rachel Goswell a nemyslela tým len protiľahlé hory, za ktorými práve zapadlo slnko. To, čo videla pred sebou, boli ľudia v pomalom pohybe sa oddávajúci gradujúcim ťahavým melódiám.
Po skončení koncertu ľudia zvyčajne odchádzajú na ďalšie pódium, kde práve začína iný program. No ak má na starosť pódium hudobník Braňo Jobus, črtá sa celkom iný scenár. Na pódiu sa objavil tesne po koncerte Slowdive, keď už technici rozoberali scénu. „Pred chvíľou som zažil vrchol Pohody, koncert Bolo nás jedenásť. Na basgitaru tam hral fantastický gitarista Marek Minárik, ktorý tiež účinkuje v hudobnej skupine Abusus. Ale je iba na ,hosťovačkeʻ, lebo v našej kapele je podmienkou, že hudobník musí byť abstinent,“ predstavil Jobus ich spoločnú skladbu Čosi na mňa lezie, ktorú následne posediačky aj odspieval.
Pre veľký úspech si publikum vypýtalo prídavok a on im rád vyhovel. Ponúkol im novú organovú verziu skladby Hroch Karol. Moment, keď sedel na stoličke, v pozadí hral sakrálny organ pripomínajúci bohoslužbu a on len vševedúco sledoval prestavbu pódia patril k najvtipnejším udalostiam večera. Je to len ďalší dôkaz toho, že Pohoda nie je len o headlineroch, ale najmä o drobnostiach, ktoré sa postarali o dnes už kultový status Pohody.
Viac-menej všetky kapely hrali vo štvrtok rozpoznateľný hudobný žáner, až na jednu. Nórske komediálne duo Ylvis sa vymykalo akýmkoľvek schémam. Sparodovali všetko, čo im prišlo pod ruku, či už to bol rock, country, world music či elektronická hudba. Nevynechali ani samých seba. „Je jedna vec, ktorú nám mama v mladosti stále hovorila: Keď ti volá niekto zo Slovenska, tak to dopekla zober! Pýtali sa nás, či chceme hrať v sobotu, odmietli sme. Pýtali sa aj na piatok, takisto sme povedali nie. My chceme hrať vo štvrtok, keď ľudia ešte len prišli a stále voňajú dobre,“ vtipkovali Ylvis.
Pohoda sa odviazala
Žiadna paródia, aj keď najsebaironizujúcejšia, sa však nevyrovná čistokrvnému koncertnému zážitku, aký ľuďom po polnoci predviedla punková skupina Slaves. Britskému údernému duu na to stačili len bicie, gitara a obrovská charizma speváka Isaaca Holmana. Počas ich živelnej a divokej šou sa pod pódium vytvoril aj kotol, do ktorého si dobrovoľne vstupovali „zapogovať“ len tí najodvážnejší pôžitkári punku. Vo vzduchu lietali plastové fľašky, klobúky, občas aj mikiny či topánky, na tvárach ľudí sa opäť zračil úsmev, no celkom inej povahy ako počas programov predtým. Zábava mala na Pohode množstvo podôb, rovnako ako je rôznofarebný aj samotný festival. Slaves rozhodne predviedli najlepší koncert dňa. Prekonať ho môžu ďalšie dva dni, vďaka ktorým bude Pohoda ešte viac farebnejšia a zábavnejšia.
