Pohoda podáva v jedinom momente mnoho rúk

Záverečný deň 21. ročníka festivalu Pohoda patril precíznym Angličanom alt-J a zároveň vyvrátil tvrdenia všetkých neprajníkov, že kapela The Jesus and Marry Chain, jeden zo stavebných kameňov scény alternatívneho rocku, nie je naživo to, čo bývala.

09.07.2017 04:04
alt-J Foto:
Skupina alt-J počas koncertu na Pohode.
debata (9)

Precízny koncert vo všetkých smeroch

Debutovým albumom An Awesome Wave sa alt-J zasekli v srdciach miliónov detí odchovaných na postrocku a elektornike, no nielen to, dostali zaň Mercury Prize a preslávili sa po celom svete. Traja britskí hipsteri vydali tento rok tretí album Relaxer a aj keď z neho festivalovému publiku ponúkli len malý „nástrel”, všetky fanúšikovské duše museli jasať nad koncepciou ich sobotného, do detailov dokonalého koncertu. Odzneli totiž všetky "hajlajty“ ich doterajšej tvorby, počnúc hitom Breezeblocks, či piesňou Matilda, ktorej refrén spievalo oduševnené letisko spolu s Joe Newmanom, až po skladbu Something Good.

Aj keď sa ich koncertný repertoár po dvoch rokoch, ako sme ich mohli vidieť na budapeštianskom Szigete, ani po tom ako vydali album Relaxer v zásade nezmenil, koncert bol precízny vo všetkých smeroch, dokonca mu po piatkových dažďoch doprialo aj počasie. Nad letiskom sa po horúcom dni konečne zjavil chladný mesiac v splne, aby držal nad hudobno-vizuálnou šou alt-J symbolickú stráž.

Na pódiu vyrastali svetlá, aby zahaľovali trojicu a všetka pozornosť sa obracala na atmosféru, performance a na hudbu, ktorá je pre nich ako umelcov najdôležitejšia. Alt-J sú majstri v hre so štruktúrou skladby, s náladami a dynamikou. Zvuk zručných inštrumentalistov korunuje špecifický Newmanov hlas, pre ktorý si kapelu nezameníte s nikým iným. Pohoda je svetový festival a koncert alt-J si s úctou zaslúžila.

alt-J
alt-J
+19alt-J

Strčia do vrecka mladé kapely

Jedným z najväčších tohtoročných lákadiel boli britské legendy alternatívnej rockovej hudby Jesus And Marry Chain. Kapela založená bratmi Jimom a Williamom Reidovcami vydala album Damage and Joy (2017) po devätnástich rokoch a to aj napriek tomu, že súrodenci spolu v štúdiu zvádzajú ťažké boje. Kapela pred trenčianskym publikom vytasila všetky svoje tromfy. Sebavedomí hudobníci po šesťdesiatke s nadhľadom strčia do vrecka všetky mladé kapely a ich koncert je dôkazom, že vekom sa talent nevytráca, ale spája sa so skúsenosťou a úročí. Na Slovensku majú stále mnoho prívržencov, na ich vystúpení sa nechytali len "pamätníci”, ale predovšetkým mladá generácia.

Pocta Mariánovi Vargovi

Sú mená, ktoré k Pohode neodmysliteľne patria a jedným z nich je aj slovenský skladateľ Marián Varga. Keďže tento rok oslavoval 70. narodeniny, violončelista Jozef Lupták s priateľmi si na jeho počesť pripravili špeciálny program. Na jeho skladby prišiel rad po úvodných ukážkach z diela Bélu Bartóka. Divákov, ktorí si prišli len vypočuť interpretáciu hudby ich obľúbeného tvorcu, však čakalo milé prekvapenie – Marián Varga prišiel osobne, sedel na stoličke priamo pred pódiom. „Už ti to hovorilo veľa ľudí, ale vďaka za tvoju hudbu, za to, že si. Máme ťa radi,“ vyznal sa Vargovi Lupták. So sláčikovým kvartetom si pre divákov pripravili Quattro Movimenti. „Je to jedno z diel, ktoré podľa mňa spája to, čo robí Marián v piesňovej aj klasickej tvorbe,“ dodal Lupták.

Ladislav Snopko a Marián Varga na Pohode. Foto: © Tomáš Tkáčik
Ladislav Snopko a Marián Varga Pohoda Ladislav Snopko a Marián Varga na Pohode.

Varga, a samozrejme jeho hudba vo skvelej interpretácii, si vyslúžili obrovský potlesk a jeho katalyzátorom rozhodne neboli len okrúhle narodeniny. Prekvapením bolo uvedenie skladby Antifona, ktorú Varga napísal už dávnejšie. Participovala na ňom speváčka Katarína Máliková, ktorá sa na Pohode predstavila aj s vlastným programom.

Debutový album Pustvopol vydala Máliková len koncom minulého roka, v marci si z hudobných cien Radio_Head Awards odniesla tri sošky a v teraz vystúpila na najväčšom pódiu festivalu Pohoda. Kariéra mladej skladateľky a speváčky právom zažíva raketový vzostup. Na hlavnej scéne so svojím ansámblom síce vystúpila v trochu nevýhodnom čase, o 14. hodine, keď na letiskovej dráhe ešte poriadne pražilo, jej podmanivým premenám folklóru to však na sile neubralo. Potlesk po koncerte si nemohla užívať veľmi dlho, musela sa rýchlo presunúť do protiľahlého stanu, kde sa mala čochvíľa zúčastniť na prekvapení pre Mariána Vargu.

Speváčka Katarína Máliková Foto: © Tomᚹ Tkáčik
Pohoda Katarína Máliková Speváčka Katarína Máliková

Návrat k Pohode 97

Ďalším mladým talentom na hlavnej scéne bol Jake Bugg. Aj keď má tento Brit len 23 rokov, na scéne pôsobí sebavedomo a presvedčivo ako starý bard amerického pesničkárstva. Netreba byť ani fanúšikom country, aby si ľudia hudbu mladého talentu s gitarou v ruke obľúbili. Na Pohode však mal silnú konkurenciu. Približne v rovnakom čase mala na inej scéne vystúpiť kapela organizátora festivalu Michala Kaščáka Bez ladu a skladu. Tí na scéne striedali ďalšiu legendu trenčianskej alternatívy – Chór vážskych muzikantov. "Tak takúto krásnu hudbu mi púšťal môj brat od desiatich rokov, takže musíte uznať, že som mal naozaj krásne detstvo,“ poznamenal na ich adresu Kaščák. Na nostalgiu bolo na tomto pódiu dosť miesta počas celej soboty. Išlo totiž o koncept Pohoda 97, počas ktorého sa predviedlo všetkých osem kapiel úvodného ročníka festivalu.

Nenapodobiteľné choreografie

Býva zvykom, že návštevníci Pohody sa v tanečnom stane môžu naučiť pohybové kreácie jednotlivých členov účinkujúcich kapiel. Vždy platí: čím originálnejšie, tým lepšie. Ak by sa však snažili napodobniť speváka skupiny Future Islands, zrejme by z krátkeho kurzu odchádzali s modrinami po celom tele.

Kto v sobotu podvečer zašiel na ich koncert, rýchlo si uvedomil, že napodobniť jedinečný tanečný štýl Sama Herringa sa jednoducho nedá. Špecifikum americkej synth-popovej kapely spočíva najmä v jej ambivalentnom koncertnom prejave. Kým Herring v jeden moment poskakuje do tanečných rytmov, o chvíľku neskôr nepredvídateľne mení choreografiu a po pódiu sa preháňa ako divoká zver loviaca svoju korisť, zaháňa sa rukami a testuje dĺžku káblu od mikrofónu. Jeho tromfom však nie sú len vizuálne prekvapenia. Z jemného, uchu lahodiaceho spevu, rovnako ladne prechádza do hrdelného spevu typického pre deathmetalové kapely. Pohoda túto miernu schizofréniu jednoducho milovala a skupinu Future Islands takého prijatie očividne veľmi dojalo.

V rovnakom čase sa, ako vždy, dalo množstvo toho zažiť aj na rôznych iných miestach festivalového areálu. V preplnenom EUrópa stane sa publikum kolísalo na éterických vibráciách pesničkárky Dillon, o niečo ďalej predvádzali svoju brutálnu šou punkoví hiphoperi Ho99o9 a na pódiu v Laug-Techno Bau klube sa začínalo zmrákať na dlhú noc – úradovala tu kombinácia živých bicích a elektroniky v podaní Subact.

Pohoda bola tento rok v znamení návratov legiend – okrem spomínaných Škótov sa znovuobjavili aj shoegazeoví borci Slowdive a ožil aj kultový album Bolo nás jedenásť, no na trenčianske letisko zavítali aj mladé talenty alternatívnej scény ako raper Mykki Blanco, Princess Nokia a mnohí ďalší. Pohoda podáva v jedinom momente mnoho rúk a tí, ktorým sa nelenilo prechádzať medzi jednotlivými pódiami sa od štvrtka do nedeľného rána podaril aj tento rok nazbierať celkom slušný balík rôznorodých hudobných zážitkov.

Pohodová anketa

Čo sa vám na festivale Pohoda páči a čo vám chýba?

Miloš (36), Bratislava
Ako obyvateľ detského stanového mestečka tu všetko veľmi chválim, má to výbornú úroveň. Veľmi dobrý je detský program, no napríklad piatková rokenrolová kapela pre deti Kašpárek v rohlíku mohla byť tiež niekde v programe avizovaná. Na festivale by som ocenil požičovňu kočíkov, kde by si človek vopred vybral model, ktorý používa doma, a tu by si ho rovno vyzdvihol bez toho, aby musel transportovať z domu vlastný kočík v aute, ktoré napríklad ja nemám. Privítal by som aj viac orientálnych polievok.

Dáša ( 42), Trenčín
Na Pohodu chodím takmer každý rok už od čias, keď sa začala na výstavisku. Páči sa mi tu, človek sa tu odreaguje, nič nerieši. Ani neviem, čo by som tu vylepšila. Mám pocit, že je tu všetko super, organizačne perfektne zvládnuté a dúfam, že to tu bude prebiehať aj naďalej. Nič mi nechýba.

Martin (29), Humenné
Som tu prvýkrát a atmosféru tohto festivalu zažívam ako nováčik. Predtým som tu bol len na jeden deň, pred siedmimi rokmi. Čo by som tu jednoznačne privítal, je veľký 50-metrový bazén aspoň so šiestimi dráhami, inak je všetko super. A čo sa týka programu, bol by som veľmi rád, keby prišli napríklad The Strokes, The Libertines, Morrissey alebo The Smiths, aj keď oni už nekoncertujú.

Eva (58), Trenčín
Chýba mi tu viac slovenských kapiel, ale to je asi skôr prianie nás starších. A čo by som privítala, to je o čosi lepšie dbať na poriadok. Mám pocit, že po minulé roky tu bolo čistejšie ako teraz. Inak je tu všetko super vrátane programu, chodíme sem každý rok.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Pohoda #Alt-J #Bez ladu a skladu #Future Islands #Katarína Máliková #The Jesus and Marry Chain