„Je to taký festival druhých a tretích miest, hlavné mestá neberieme,“ hovoria organizátori festivalu. Jeho hostia začínajú čítania v Brne a deň po dni sa presúvajú do Vroclavu, Ostravy, spomínaných Košíc a Ľvova. Vždy číta jeden autor z hosťujúcej krajiny, ktorou je teraz Gruzínsko, a jeden autor zo zvyšných štyroch krajín.
Za gruzínskymi spisovateľmi sa organizátori vydali už vlani, aj keď boli trochu skeptickí. „Veľmi sme tomu neverili, ale prečo nenavštíviť Dom spisovateľov, tajomnú vilu v centre Tbilisi, kde sa nakrúcalo niekoľko kľúčových scén Abuladzeho Pokánia. Nakoniec to klaplo,“ povedal programový riaditeľ festivalu Petr Minařík. „V Dome spisovateľov nás vlani čakalo okolo tridsať spisovateľov, rozprávali sme im o literárnom turné, kam ich chceme na leto 2017 pozvať, že sa o nich budú nakrúcať dokumentárne filmy pre tri verejnoprávne televízie a publikum, že je zvedavé, ako taký súčasný gruzínsky spisovateľ vlastne vyzerá. Obhajovali sme, prečo práve Gruzínsko, že je to vzdialená blízkosť, podobnosť a absolútna odlišnosť, ktorá nášho čitateľa láka, trošku sme klamali,“ dodal Minařík, ktorý je zároveň šéfredaktorom brnianskeho nakladateľstva Větrné mlýny, kde pred osemnástimi rokmi vznikol nápad zorganizovať tento festival. Po tom, čo sa v Brne stretol s úspechom, rozšíril sa aj do Ostravy, v roku 2012 aj do Košíc a dnes spája päticu miest v štyroch stredoeurópskych krajinách.
„Sama som prekvapená, koľko ľudí k nám chodí každý jeden deň,“ hodnotí doterajší priebeh festivalu Iveta Hurná, riaditeľka Knižnice pre mládež mesta Košice, ktorá zastrešuje slovenskú časť festivalu. „V tomto roku chodí hádam ešte viac ľudí ako po iné roky, čo ma naozaj teší. Gruzínski autori sú veľmi zaujímaví. Ako som vravela na začiatku festivalu, vďaka literatúre vždy krajinu spoznáme trochu hlbšie, ponúkne nám trochu iný pohľad. Po týždni môžem minimálne za seba povedať, že dnes mám aj vďaka čítačkám trochu iný pohľad na Gruzínsko ako pred festivalom. Je to veľmi zaujímavá krajina. Myslela som si, že je nám trochu bližšia, ale zistila som, že nám až takí blízki nie sú. Zachovali si vlastný jazyk, vlastné písmo, ktoré majú od štvrtého storočia, kresťanstvo prijali v treťom storočí. Kultúrne aj duchovne je Gruzínsko niekde inde ako my a v ich literatúre to cítiť. Ich básnici sú naozajstní básnici, je to nádherná poézia. Nečakala som, že to bude také silné a dobré,“ zhrnula Hurná.
Čítania v Košiciach sú v pobočke LitPark v areáli Kasární/Kulturparku na Kukučínovej ulici každý deň od 18. h až do 3. augusta. Už dnes sa v Košiciach predstaví gruzínska poetka Lela Samniašvili. Držiteľka niekoľkých literárnych ocenení začala svoje básne publikovať už ako 14-ročná a doteraz vydala päť básnických zbierok. Okrem toho sa venuje aj prekladu, do gruzínčiny preložila napríklad román Sylvie Plathovej Pod skleneným zvonom. Diela Josifa Brodského, Borisa Pasternaka, Mariny Cvetajevovej, Alexandra Puškina, ale aj Guillauma Apollinaira či Roberta Frosta zase gruzínskym čitateľom sprostredkoval Bathu Danelia. Oceňovaný autor množstva básnických zbierok, ktorý patrí k najstarším predstaviteľom gruzínskej poézie, bude zo svojho diela v Košiciach čítať o týždeň v stredu. Jedného z pionierov zvukovej poézie a básnických performancií v Gruzínsku Zuraba Rthveliašviliho privítajú Košice v nedeľu 23. júla. Z domácich autorov sa v Košiciach predstavia ešte Ondrej Štefánik, Silvester Lavrík, Peter Repka a Ivan Štrpka, Michal Hvorecký, Balla či Monika Kompaníková.
