Mierne obavy spôsobila už víchrica, ktorá sa vo štvrtok večer prehnala západným Slovenskom. Nakoniec však mala vplyv len na mierne posunutie otvorenia brány, kde sa už zhromažďovali stovky návštevníkov. A postupne ich prichádzalo čoraz viac. Festival bol opäť vypredaný.
Na festivalovú atmosféru naladil svojím dídžejským setom producent a spevák skupiny Le Payaco Tomáš Sloboda. Odznela aj skupina Prúdy, ktorou chcel Sloboda pripomenúť legendárnu osobnosť slovenskej kultúry, ktorá v stredu zomrela – Mariána Vargu. Slobodu o čosi neskôr na hlavnej scéne vystriedali Holanďania z De Staat. Ich energia a vtip boli v tom čase skvelou náplasťou na skutočnosť, že sa na festival rútili búrkové mračná. Zatiaľ však len na obrazovkách mobilných telefónov, takže nič nebránilo užívať si koncerty na otvorených priestranstvách.
Obrovský dav pred hlavnou scénou potešili najmä britskí Metronomy a ich tanečný elektro-funk, ďalší už len odrátavali minúty do koncertu, ktorý sa mal hneď nato začať na druhej najväčšej scéne. Ich objektom záujmu nebol nikto iný ako Aurora. Mladučká Nórka je stelesnením všetkého, čo si chceme z detstva uchovať aj v dospelosti – je spontánna, raduje sa z maličkostí, otvorene a bez kalkulu prejavuje emócie. Svojmu vystúpeniu však popritom dodáva aj nadstavbu v podobe povestnej severskej mágie, ktorou učarovala aj divákom.
Súrodenci zo slovenskej formácie Bulp vtipkovali, že koncertný stan naplnia divákmi len v prípade ostrého slnka, či, naopak, silného dažďa. Napokon sa im to však ľahko podarilo aj bez akýkoľvek barličiek. Samuel a Jana Štefancovci nedávno vydali úspešný album Yrsa, ktorý, ako bolo cítiť aj z koncertu, sa už mnohým zaryl hlboko pod kožu. Po nich sa už z hlavného pódia ozýval mladý britský talent Tom Odell, ktorému však, naopak, počasie neprialo. Oblohu nad areálom v tom čase rozsvecovali blesky a netrvalo dlho, kým sa začala búrka so silným lejakom.
Foto: Tomáš Halo
Aj keď to chvíľku vyzeralo beznádejne, organizátori festival nezrušili, len prerušili. Asi po polhodine program opäť pokračoval, kapely na menších scénach dokonca dohrávali celé koncerty. Celú šou odohrala aj skupina Saténové Ruky, ktorá okrem piesní z nového albumu ponúkla aj osvedčené hity ako Kde mám bundu či DušaN. Na ľudí kropil len mierny dážď, čo niektorí využili na presun do stanového mestečka. Aj keď je areál malý a všade sa dá dostať veľmi rýchlo, búrke, ktorá opäť prišla, sa dalo vyhnúť len veľmi ťažko. „Prestaň už pršať,“ ozývalo sa pomedzi stany najmä z radov návštevníkov, ktorí si vo svojom stane nachádzali malé jazierka. Ich prosby však nepomohli, búrka sa o svetelno-zvukovú šou starala počas celej noci a Grape tak na chvíľu mohol okúsiť atmosféru slávneho zablateného festivalu Glastonbury.
O ranný budíček na Pohode sa už tradične stará kapela Funny Fellows. Grape však možno bude mať takisto svoju tradíciu – vlakový budíček. Už skoro ráno totiž trúbil na festivalový areál rušňovodič vlaku, ktorý prechádzal okolo. Sobotné slnko všetci využili na vysušenie zmoknutých stanov a „spacákov“, ktoré rozprestreté na zábradliach lemovali cestu do areálu.
Mementom po piatkovej búrke ešte zostalo bahno či mláky na pristávacej ploche, no ako bahno aj mláky postupne mizli, nálada ľudí sa opäť plnila optimizmom. Dopomohol k tomu aj SĽUK s jeho moderným poňatím folklóru v prestavení Genezis. Keď v ich príbehu zmienili príbeh o Noemovi a veľkej potope, ani netušili, ako trafili klinec po hlavičke. Presne na tej istej scéne sa totiž v piatok v noci naozaj udiala potopa. Pre nerovný povrch sa stekajúca voda zo stien stanu začala zhromažďovať v strede plochy a podplavila dokonca aj zvukára. Doplatili na to francúzski Dirtyphonics, ktorých koncert nakoniec zrušili.
Po slovenskej vlne kapiel a interpretov ako Medial Banana, Katarzia či Bez ladu a skladu prišiel opäť čas na veľké zahraničné meno. O jeden z najlepších a najautentickejších koncertov sa postarala mladá Američanka so slovanským pôvodom – Zola Jesus. Jej tajomné, priam až obradné tance by viac vynikli v noci, na sile však nestrácali. Ak bol tento rok Grape kmeňom, Zola Jesus bola jeho šamankou. Pokým Aurora silu ťaží najmä zo svetla, Jesus využíva krásy temnoty. Ponuré stránky života dokáže tlmočiť nesmierne citlivo, dokonca až zmierlivo, a vyhýba sa tak prvoplánovým negatívnym pocitom. Aj keď jej hudba možno nepatrí do hľadáčika cieľovej skupiny festivalu, čo sa odrazilo aj na menšej účasti, Zola Jesus rozhodne nebol krok vedľa. Ďalším veľkým menom bola opäť slovenská formácia Billy Barman. Ich koncerty sú na festivale sviatkom a preplnený stan plný jačiacich fanúšikov bol toho opäť len dôkazom.
Two Door Cinema Club boli najdrahšou kapelou festivalu, organizátori však po ich koncerte nemusia ľutovať ani jeden cent. Ľudia sa však možno vybláznili až príliš a na ďalšie silné meno Moderat, ktorí vystúpili až o jednej hodine, im až tak veľa síl nezostalo. Berlínske trio je povestné živými šou, ktoré sú vycibrené do najmenšieho detailu. Ľudia však trochu dlho čakali na hity, ktoré by im v chladnom počasí rozprúdili krv. O hity však nebola núdza počas prekvapenia, ktorým bola hneď po Moderate skupina Para. Slovenské kapely sú na festivale Grape klasikou, ktorá nikdy nesklame.
Grape rastie a rastie. Možno už nie do veľkosti (20-tisícovú kapacitu organizátori už zvyšovať neplánujú), no určite sa vyvíja jeho obsah a koncept. Na prvý pohľad síce stále láka mladých ľudí na zábavu, premyslene im však vytvára priestor s hodnotami, ktoré sa práve v ich veku formujú. Nie je všetko nablýskané a štýlové, ako by sa mohlo spočiatku zdať. Tento rok sa o iný, pre niekoho možno nepríjemný, pohľad postarala inštalácia Fatal Error Aleša Vojtáška, ktorá prostredníctvom silného audiovizuálneho zážitku poukázala na holokaust a problematiku rasovej segregácie. Aj takýmto smerom sa profiluje nielen festival, ale aj jeho návštevník, ktorý chce patriť do jedného kmeňa. Táto myšlienka im tento rok vyšla na výbornú.
