Šíriť povedomie o tom, čo všetko môže slovko world music zahŕňať, sa okrem vystúpení snažia aj prostredníctvom medzinárodnej konferencie s odborníkmi zo Slovenska aj zahraničia. V poradí druhý ročník festivalu sa v Bratislave začal už vo štvrtok a do nedele ponúkne okrem iného aj pouličné bubenícke šou, workshopy hry na perkusie či jazdu festivalovou električkou.
Čo si má laik vôbec predstaviť pri takom obšírnom pojme, akým je world music, čiže hudba sveta? Podľa Ľubice Zajacovej Záborskej z World Music Festivalu je niekedy tento termín ťažko uchopiteľný práve pre svoju všeobecnosť: „Názov je trošku nešťastný, pretože v sebe nezahŕňa jednoducho vysvetliteľnú myšlienku. Každý si pod ním môže predstaviť, čo chce. Slovo world music však v podstate znamená, že akceptuje všetky tradície odkiaľkoľvek na svete. Čokoľvek, čo vychádza z koreňov danej kultúry, parí do tohto žánru. Je to veľmi diskutabilné, často sa vedú polemiky o tom, čo do neho ešte patrí a čo už nie, no vo všeobecnosti platí, že keď majú ľudia k world music vzťah, akceptujú čokoľvek.“
Ľubica Zajacová Záborská sa fenoménu world music venuje už dlhé roky. Podľa jej slov je synonymom súčasnosti, čo súvisí najmä s procesom globalizácie: „Svet je veľmi malý a ľahko prepojiteľný. Inšpirácie dokážeme čerpať aj z druhého konca sveta, čo doteraz nebolo možné. Aj ľudia sú otvorenejší. Oproti popkultúre je to pre nich niečo nové a zaujímavé.“ Silné zastúpenie má podľa nej v tomto smere aj slovenská scéna, ktorá čerpá prevažne z folklóru. Príkladom je aj Katarína Máliková, ktorá rozvírila vody domácej scény s debutom Pustvopol, či napríklad formácia Ľudové mladistvá, ktorá folklór kombinuje s džezovou hudbou. Obe mená sa predstavia aj počas festivalu.
„Na Slovensku je folklór v tradičnej podobe stále živý. Väčšina slovenských world music kapiel preto narába práve s ním. No je tu aj veľa iných kapiel ako napríklad Balkansambel, ktoré využívajú melodické postupy balkánskej hudby v kombinácii s klasickou hudbou či džezom, alebo skupina Remedios, ktorá čerpá zo španielskeho flamenca. Vplyvov je tu naozaj mnoho, zázemie tu má aj židovská hudba či rusínsky folklór z východu,“ približuje Záborská, ktorá bude na tému slovenskej world music diskutovať spoločne s umeleckou riaditeľkou festivalu Jarmilou Vlčkovou už dnes v bratislavskom Zichyho paláci.
Ako prezrádza už samotný názov festivalu, program bude naozaj pestrý. Okrem početného zástupu domácich kapiel a konferencie, kde sa okrem iného bude rozprávať aj o tom, ako predať slovenskú world music do zahraničia, sa návštevníci môžu tešiť aj na koncerty zahraničných hostí. Počas sobotného galaprogramu vystúpia poľské duo Karolina Cicha & Bart Pałyga, francúzsky kontrabasista Renaud Garcia-Fons či bulharská skupina Oratnitza.
Šilalo paňori, trailer from mareksulik on Vimeo.
Počas festivalu bude mať premiéru aj nový dokument Mareka Šulíka a etnologičky Jany Belišovej Ťažká duša „o zrkadlení života Rómov v ich tradičných žalostných piesňach“. Snímka je súčasťou etnomuzikologického výskumu, ktorý sleduje, akým spôsobom sa rómske autentické žalostné piesne prenášajú z generácie na generáciu, respektíve, ako zanikajú. „Všade, nielen v rómskej kultúre, ustupuje tradičná kultúra pomaličky do úzadia. Životný štýl sa mení. Nikto už nemá čas na domáce muzicírovanie. Kedysi bolo normálne, že mali ľudia doma hudobné nástroje, stretávali sa po večeroch a namiesto sledovania televízie si radšej zahrali. To už pomaly vymiera. Aj preto je dôležité to podporiť, udržať nažive, aby to nezaniklo celkom. Dokument Ťažká duša bude možno pre niekoho inšpiráciou, ako sa to dá robiť,“ uzavrela Záborská.
