Tongyeong Festival Orchestra, spätý s neveľkým rovnomenným mestom, má krátku históriu. To však nehendikepuje zvuk komornejšie obsadeného telesa, schopného citlivo reagovať na dirigentovu koncepciu. Heinz Holliger, 78-ročný rodák zo Švajčiarska, je rešpektovanou osobnosťou a jeho neokázalé, no jednoznačné gesto dokáže motivovať. V oboch Ravelových skladbách (Couperinov náhrobok a Moja matka hus) sa pohrával s pikantnými finesami inštrumentácie, farbil zvuk, tieňoval dynamiku ako skutočný vychutnávač jemných nuáns.
Koncert pre husle a orchester od Isanga Yuna, životom ťažko skúšaného a neskôr v Nemecku žijúceho kórejského autora, zaznel v podaní Clary-Jumi Kangovej. Jej stradivárky vytvarovali sýty, energický, striedavú atmosféru rešpektujúci tón. Technickou virtuozitou naplnila Introdukciu a rondo capriccioso od Camilla Saint-Saënsa.
Nemecký mládežnícky orchester Junge Deutsche Philharmonie zhromažďuje mimoriadne talenty vo veku 18 až 28 rokov. Že ide o prísny výber a charakter orchestra formujú špičkoví dirigenti, dokázal koncert s akcentom na severskú hudbu. Pod taktovkou svetoznámeho fínskeho dirigenta Jukku-Pekku Sarasteho v úvode prekvapilo svetelné dotvorenie skladby Laterna magica od dirigentovej krajanky Kaije Saariaho. Dielo plné nápadov, založené na kontrastoch v tempách, rytme a kolorovaní, prizdobené šepotom hráčov, by rovnako vyznelo aj bez farebných efektov v sále. Pred pauzou fascinoval fenomenálnou technikou s bohatou škálou dynamiky energický a zároveň senzitívny sólista Tzimon Barto v Prokofievovom Koncerte pre klavír a orchester č. 3.
Carl Nielsen je ozdobou dánskej skladateľskej galérie a jeho Symfónia č. 4 op. 29 „Neuhasiteľná“ bola jednoducho strhujúca. V odkrývaní obsahovej pestrosti, protichodnosti nálad, vyvolaných aj obdobím 1. svetovej vojny, sa dirigent Saraste dostal až na dreň. Energia, technická bravúra, súhra, obrovská paleta farieb a radosť z muzicírovania priam sálali z výkonu nemeckej hudobnej mlade. Ďalší silný zážitok z tohtoročných BHS.
