Festival Lunchmeat je koncepčne zameraný na nové médiá a elektronickú hudbu, čo si pod tým môžeme predstaviť?
Organické spojenie elektronických hudobníkov a výtvarníkov, väčšinou pracujúcich s digitálnymi médiami, by malo nasýtiť sluch a rovnako zrak. Takáto synergia je stále pomerne novým spôsobom prezentácie na klubovej scéne. Zásadné sú nové médiá a digitálne výtvarno, pracujeme s divadelnými technikami, scénou a podobne. Lunchmeat festival nie je klubová akcia ani technopárty. Je to hudobná akcia na umeleckej úrovni.
Festival sa koná vo funkcionalistickej budove Veľtržného paláca, v čom je tento priestor špecifický?
V paláci sme už štvrtýkrát. Je pre nás zaujímavý architektonicky, v priestoroch paláca je sála, ktorá kedysi slúžila ako kino. Po tom, čo v 70. rokoch vyhorel, bol zrekonštruovaný do veľmi jednoduchého betónového priestoru. Je tu zdvihnuté auditórium, takže diváci majú perfektný výhľad, poskytuje skvelé podmienky na prezentovanie prác vizuálnych umelcov.
Musíte mať dobrý prehľad na elektronickej scéne. Podľa čoho ste vyberali umelcov?
Dlhodobo monitorujeme hudobníkov i vizuálnych tvorcov a usilujeme sa hľadať aj nové talenty. Čo sa týka hudobníkov, vyberáme takých, ktorí v poslednom období vydali zásadný album, ovplyvnili scénu. Vyhľadávame rezonujúcich umelcov s výrazným rukopisom, no chceme predstaviť aj mladé talenty, ktoré podľa nás stoja za to a zaslúžia si dostať priestor, vyskúšať si vystúpenie na veľkom festivale po boku etablovaných tvorcov. Máme umelcov vystupujúcich na obrovských európskych festivaloch pred tisíckami ľudí. Lunchmeat je na poli obdobne zameraných festivalov českým pionierom, snažíme sa prebudiť našu scénu, rozšíriť obzory o tom najaktuálnejšom. Tento rok tu vystúpia obrovské mená, ktoré len samostatným koncertom vypredávajú haly pre tisícky ľudí. U nás budú prezentovať svoju tvorbu pre omnoho užšie publikum.
Koho by ste v programe vyzdvihli?
Povedať jedno meno je pomerne zložité. Všetky projekty vyberáme veľmi starostlivo, trvá takmer rok, kým celý program zložíme, všetko sú to srdcové záležitosti. No rád by som upozornil na anglického hudobníka Clarka. Jeho šou obsahuje na mieru vyrobené ledkové panely, špeciálny svetelný dizajn a prídu s ním dve tanečnice súčasného pohybového divadla. Takto komplexne uchopená šou sa nevidí často, takže rozhodne stojí zato. Okrem toho, Clark je už pomerne zabehnutý veterán a je skvelé sledovať, že aj po rokoch prichádza s novými a objavnými koncepciami.
Súčasťou festivalu je aj sympózium, koho môžeme počuť tam?
Na sympóziu sa zúčastnia výtvarníci z festivalu, no pozvanie prijal napríklad aj umelecký manažér Chrisa Clarka, Gregory Eden, ktorý mu pomáhal celú šou postaviť a má na jej existencii veľký podiel. Vo štvrtok pred začiatkom festivalu porozpráva o tom, ako sa takéto veľké projekty vyrábajú. Okrem Clarka zastupuje mnoho ďalších pomerne známych umelcov.
Aký posun na scéne sledujete počas ôsmich rokov od založenia festivalu?
Progres je obrovský. Keď sme pred ôsmimi rokmi začínali, boli sme jedným z mála európskych festivalov, ktorý sa o prepojenie hudby a vizuálneho umenia zaujímal. V súčasnosti je to už veľký trend. Nie je to len o počúvaní, ale o celkovej zmyslovej percepcii, zážitku. Pri tomto type šou je dôležité, aby boli projekty kvalitne postavené, objavujú sa nové projekčné materiály, využívajú sa rôzne, aj staršie médiá ako laser, analógová projekcia. Je to čím ďalej pestrejšie, momentálne v obrovskom rozkvete. Očakávam, že o niekoľko rokov tento boom dosiahne maximum, na čo sa osobne veľmi teším. Samozrejme každý projekt má určité rezervy, no umelci sa stále rozvíjajú.
