Autorom otváracieho filmu Prísľub úsvitu je Eric Barbier. V romantickej dráme mapuje kľukaté cesty významného diplomata, spisovateľa a filmára Romaina Garyho. Prevtelil sa doňho fúzatý elegán Pierre Niney, ktorému kostýmy z minulého storočia sedeli na mieru už vo filmoch Francoisa Ozona Franz či v životopisnej snímke Yves Saint Laurent (2015). So slávnym módnym návrhárom sa tu stotožnil tak presvedčivo, že ho ocenili Césarom pre najlepšieho herca.
Prísľub úsvitu je konvenčnou adaptáciou autobiografie Romaina Garyho. Filmový príbeh sa sústredí na Garyho vzťah s matkou Ninou, ktorú stvárnila jedna z najobsadzovanejších frankofónnych herečiek Charlotte Gainsbourgová (Nymfomanka, Náuka o snoch). Tento vzťah Garyho životnú cestu zásadne definoval. Ninin sen, vychovať zo syna slávneho spisovateľa, bol totiž Garyho hnacím motorom, práve vďaka nej podľa filmového príbehu prekonával svoje limity. Počas druhej svetovej vojny narukoval na radu matky do armády, musel však sľúbiť, že neumrie, kým si Francúzsko nevybojuje slobodu. Podľa Niny sú totiž v živote dôležité len „tri veci, za ktoré má cenu biť sa. Ženy, česť a Francúzsko.“
Okrem toho, že Romain Gary písal a bojoval v druhej svetovej vojne, bol aj manželom múzy Jean-Luca Godarda, ikony nového francúzskeho filmu, americkej herečky Jean Sebergovej (Na konci s dychom). Životom a osobnosťou Godarda sa inšpiroval režisér Michel Hazanavicius, autor filmu Obávaný. Ten zachytáva filmára v období, keď bola jeho tvorivou i životnou inšpiráciou iná osudová herečka.
V roku 1967 nakrúcal mladý režisér, kritik a líder francúzskej novej vlny Jean-Luc Godard komediálnu drámu Číňanka, aby reflektoval búrlivé politické dianie a spochybnil mladých parížskych ľavičiarov, zmätene odkazujúcich na myšlienky Karla Marxa. Do hlavnej úlohy obsadil sedemnásťročnú Anne Wiazemsku a s uhrančivou kráskou sa neskôr oženil. Oscarový Francúz Michel Hazanavicius sprítomňuje vo filme Obávaný Godarda, ktorý nepresadzoval radikalizmus len pri práci s filmovým médiom, ale angažovane sa zapájal aj do verejného a spoločenského diania. To bolo koncom 60. rokov, keď sa film odohráva, v bode varu. Autor čiernobielej pocty nemému filmu Artist (2011), podľa amerických aj francúzskych akademikov najlepšieho filmu roka, nazval filmovú adaptáciu Wiazemskej memoárov ironicky Obávaný a legendu svetového filmu sprítomnil Louis Garrel.
„Keď sa obzriem späť, bol to komický vzťah a zábavné obdobie,“ povedala Anne Wiazemsky Hazanaviciusovi. Aj preto sa rozhodol urobiť vtipný film. „Godard chcel pôsobiť seriózne, no mal zmysel pre vlastnú komickú absurdnosť. Jeho filmy sú veľmi vtipné, aj tie, v ktorých tlmočí svoje politické názory,“ povedal režisér pre britský Guardian.
V tohtoročnej „krémovej“ ponuke figurujú aj životopisné drámy o dvoch významných výtvarníkoch, priateľovi Vincenta van Gogha Paulovi Gauguinovi (Vincent Cassel) a významnom sochárovi Augustovi Rodinovi. Gauguin sa koncom 19. storočia odsťahuje z Paríža na ostrov Tahiti, kde okrem toho, že vznikne veľká časť jeho vrcholných diel, nachádza svoju životnú lásku. Vášnivé vzplanutie k mladej žiačke Camille Claudel zamáva aj filmovým svetom sochára Augusta Rodina v biografickej dráme Rodin Jacquesa Doillona.
Hosťkou prehliadky Crème de la Crème je iránska režisérka Sou Abadi, autorka komédie o kultúrnych rozdieloch mladých milencov Niekto to rád zahalené. Sou Abadi uvedie svoj film v piatok o 19. h v kine Lumiére a sobotu o 18.15 h v kine Film Europe. Po projekcii bude s divákmi diskutovať.
