V Cannes zvíťazila profesionalita a ľudskosť

Bola to jury, ktorá zvažovala všetky možnosti a pri takej silnej súťaži sa ušla nejaká cena každému, kto si ju len trochu zaslúžil. Neprekvapilo ma ani udelenie Zlatej palmy japonskej snímke Zlodeji z obchodov (Shoplifters) režiséra Hirokazu Koreedu. Z mimoriadne silnej zostavy filmov z ázijskej kinematografie vybrala porota ten najlepší.

Obžaloba ľahostajnosti a nevšímavosti

Téma detí z neharmonických rodín utekajúcich tam, kde sa im dostane, po čom najviac túžia – ľudské teplo a láska, prekračuje hranice a má všeobecnú platnosť. Je úplne jedno, kde sa príbeh odohráva. Téma prehovorí do duše každého z nás a núti zamyslieť sa nad problémom. Je to v podstate obžaloba ľahostajnosti, nevšímavosti a dokonca príliš prísneho justičného systému. Drobné krádeže detí kvôli hladu nemožno síce obísť beztrestne, ale v porovnaní s trestami bezohľadných zločincov sú tresty pre deti až príliš kruté. Nie som presvedčená o tom, že väzenie je tá najsprávnejšia cesta. Tam sú mladí delikventi, deti vo svojej podstate dobré, vystavené veľkému tlaku na psychiku.

Režisér jednoznačne odsudzuje ľahostajnú spoločnosť, a nie bezbranné deti. Zlodeji z obchodov nastoľujú mimoriadne závažný problém, o ktorom by sa malo nielen diskutovať, ale bolo by ho treba aj riešiť. Problematika je stvárnená s vážnosťou, ale nie bez potrebného humoru. Zlatá palma je teda v správnych rukách.

Foto: SITA/AP, Arthur Mola

Cannes Spike Lee Veľká cena poroty putovala do Ameriky. Získal ju Spike Lee so snímkou BlacKkKlansman.

Komu už dať Veľkú cenu, keď nie poctivému filmovému remeslu? To Spike Lee dokonale ovláda. BlacKkKlansman je toho brilantnou ukážkou. Lee vytiahol starý husársky kúsok afroametrického policajta Rona Stallwortha, keď v Amerike vyčíňal Kukluxklan, aby mohol pozornosť nasmerovať k súčasnosti. A vonkoncom sa netají tým, že je znepokojený z vývoja udalostí tak doma, ako aj v zahraničí. Čím ďalej, tým viac má obavu, že sa celá tá hrôza druhej svetovej vojny vracia a vďaka nezodpovedným politikom je čoraz bližšie. Zmáha sa rasizmus, antisemitizmus a xenofóbia. Lee je až príliš dobrý režisér na to, aby svoje názory prezentoval v prvom pláne, všetko, čo si o tom myslí, sa však dá dešifrovať. A takisto mu nechýba humor. Napríklad scéna, keď čierny Ron ide robiť ochranku šéfovi Kukluxklanu, je parádne vymyslená.

Do správnych rúk padla aj Cena poroty za film Kafarnaum libanonskej režisérky Nadine Labaki. Prečo dala filmu tento názov? Zrejme aj preto, že Kafarnaum je okrem iného aj biblické mesto, kde Ježiš uzdravoval chorých. A v meste, kde sa príbeh odohráva, sa skutočne dejú zázraky. Dieťa sa dokáže postarať o nemluvňa, obžaluje svojich rodičov a dostane po dlhých peripetiách pas a vysnívaná cesta do Európy sa stane realitou. Preto nie je potrebné filozofovať nad tým, že mnoho vecí je nereálnych, vôbec nešlo vždy o realistické stvárnenie. Snímka strieda tvrdú realitu s ireálnom, adekvátne zobrazujúcim detský svet. Na slávnostnej premiére nechýbali slzy a veľký potlesk, ale cena v nijakom prípade nie je za trochu sentimentality, ktorú si takto poňatý príbeh priam žiada. No neprekračuje únosné hranice.

Cena za réžiu nie je málo…

Mnohým bol srdcu najbližšie film mimoriadne talentovaného poľského režiséra Pawla Pawlikowského Zimná vojna. Podľa mojej mienky jeden z najlepších filmov, ktoré v posledných rokoch vznikli. Takisto pre jeho zrozumiteľnosť a všeobecnú platnosť. Hrdinami sú síce Poliaci, ale kto žil v totalitnom režime kdekoľvek na svete, mohol takto dopadnúť. Keď si niekto myslí, že Cena za réžiu je málo, tak je na omyle. Veď sa tým oceňuje celý film, za zle nakrútený sa nedostáva. Príbeh osudovej lásky milencov, ktorí nevedeli žiť spolu, ale ani bez seba, je vystavaný do najjemnejších detailov a má veľkú emocionálnu silu. Dúfam, že ho čoskoro uvedú aj v našich kinách.

Foto: Reuters, Eric Gaillard

Cannes Pawel Pawlikowski Kristen Stewart a Denis Villeneuve. Poľský filmár Pawel Pawlikowski získal cenu za réžiu s filmom Studená vojna. Odovzdávali mu ju porotcovia Kristen Stewart a Denis Villeneuve.

Ani k ex aequo udelenej cene za scenár filmu Šťastný Lazzaro (Lazzaro felice) Alice Rohrwacher a Naderovi Saeivarovi za scenár k filmu Jafara Panahiho Tri tváre nemožno mať výhrady. Navyše sú to diametrálne odlišné témy. Kým Šťastný Lazzaro je hravý, plný ireálnych situácií, smutno-smiešny a pripomínajúci trochu poetiku Felliniho, Tri tváre je vážny príbeh o zaostalosti žien v dnešnom Iráne. Jeho snahou je vyburcovať verejnú mienku, aby si ženy mohli slobodne zvoliť svoje povolanie a nemali stále prekážky prameniace už v rodine.

Smutná Ajka a ešte smutnejší Psí muž

Ruský film Sergeja Dvorcevoja Ajka premietli v posledný deň. Je to poľutovaniahodný príbeh mladej Kirgizky, ktorá porodí dieťa, utečie z nemocnice, lebo musí pracovať a vrátiť požičané peniaze. V Moskve je treskúca zima, žena nemá strechu nad hlavou a riskuje aj svoje zdravie, veď je tesne po pôrode, a pomoc je v nedohľadne. Tiež je to snímka o chudobe, bezvýchodiskovosti, ale v podtexte aj o nechuti Rusov pomáhať ľuďom iných národnosti. Hrdinkou je totiž Kirgizka. Ajkinu rozorvanú dušu vynikajúco stvárnila Samal Jesljamova, čo jej vynieslo Cenu pre najlepšiu herečku. Takisto bravúrne si poradil s postavou psieho kaderníka taliansky herec Marcello Fonte, o ktorom sa hneď po premiére filmu Mattea Garroneho Psí muž uvažovalo ako o adeptovi na cenu za mužský výkon. Fonte v postave naivného dobráka, ktorý nechce ublížiť ani muche, ale okolnosti rozhodnú inak, stvárnil svoju tragikomickú figúrku nezabudnuteľne.

Hviezdy sa rozlúčili s festivalovým Cannes

Fotogaléria 13 fotiek

+10

Tohto roku po prvý raz udelili aj Osobitnú Zlatú palmu Jeanovi-Lucovi Godardovi za film Kniha obrazov. Dostal ju zrejme za celoživotnú tvorbu, čo si v konečnom dôsledku zaslúži. Urobil nielen dobre meno francúzskej kinematografii, ale zapísal sa zlatými písmenami aj do dejín svetového filmu.

Tohtoročné Cannes bolo teda v porovnaní s vlaňajším jubilejným ročníkom oveľa obsažnejšie, aj čo sa týka tematickej pestrosti, aj režijného majstrovstva, a navyše sa prihovorilo dosť adresne aj k celosvetovému dianiu.