Priniesť divákom dobovú autenticitu sa každoročne snaží aj medzinárodný festival Dni starej hudby, ktorý tento rok organizuje Hudobné centrum v spolupráci s Centrom starej hudby. Jeho 23. ročník, ktorý rozozvučí päť bratislavských sál, ale aj Novú synagógu v Žiline, sa bude konať od 27. mája do 10. júna.
Témou tohtoročného festivalu je Florilegium hudobných štýlov, teda hudobná kytica, ktorá symbolizuje miešanie a pestrosť hudby, najmä talianskeho, francúzskeho a nemeckého štýlu. „Prienik hudobných štýlov je prítomný v celých dejinách európskej hudby. V 17. a 18. storočí boli štýly dosť vyhranené, najmä francúzsky a taliansky. Skladatelia vtedy nesedeli na jednom mieste, cestovali po Európe a zbierali tvorivé impulzy. Francúz spoznal, aká hudba vzniká v Taliansku, a naopak. Nemecký skladateľ Georg Muffat, ktorého diela budeme na festivale počuť 29. mája, priniesol splynutie francúzskeho a talianskeho štýlu do Nemecka. Vydal aj osobitnú zbierku svojich skladieb s názvom Florilegium. Ide o kyticu plnú pestrofarebných kvetov, a to inšpirovalo aj tému nášho festivalu,“ približuje Alžbeta Rajterová z Centra starej hudby.
Festival Dni starej hudby sa snaží najmä o dobovú interpretáciu diel, ako však Alžbeta Rajterová pripomína, zobrať do ruky dobový nástroj nestačí: „Hudobník sa musí zaujímať o to, aký život sa vtedy viedol. Aj notové zápisy sú iné ako tie dnešné, nie sú rozpísané do detailov. Interpret by mal zistiť čo najviac o tom, ako sa hudba hrala a ako znela. V tomto môžu pomôcť aj dobové učebnice, ktoré vznikali od stredoveku a približovali postup hry. S každou zmenou doby sa menili aj spôsoby interpretácie a sám dobový nástroj to povedať nedokáže.“
Aj v prípade, že hudobník dodržuje všetky zásady interpretácie, podľa jej slov sa vtedajšiemu ideálu môže len priblížiť: „Je to obrovská výzva a musím povedať, že kto sa tomu chce venovať, musí poznať dobovú interpretačnú prax. Nestačí len prečítanie nôt. Nástroje boli navyše inak stavané a neboli prispôsobené zvuku vo veľkých sálach. Vtedy sa hudba hrala skôr v šľachtických priestoroch.“
Na Slovensku sa interpretácii starej hudby venujú telesá ako Musica aeterna (umelecký vedúci Peter Zajíček) a Solamente naturali (umelecký vedúci Miloš Valent), ktoré vystúpia aj na tohtoročnom festivale. Pod ich vedením často odznievajú aj diela, ktoré verejnosť donedávna nemala šancu poznať. „Objavovať zabudnutú hudbu je jedným z cieľov festivalu. Napríklad na koncerte, ktorý sa uskutoční 27. mája, odznejú symfonické diela zo začiatku 19. storočia, o ktorých donedávna nikto nevedel. Ukazuje sa, že hudobný život tu bol veľmi čulý, a to nielen v 17. či 18. storočí, ale aj skôr,“ dodáva Rajterová.
Zo zahraničných telies sa na festivale predstaví jeden z najvýznamnejších talianskych súborov starej hudby La Venexiana či renomovaný francúzsky súbor Les Folies Françoises, Alžbeta Rajterová však upozorňuje aj na anglický súbor The Rose Consort of Viols. Ten na Slovensku uvedie najslávnejšie skladby anglického lutnistu a skladateľa Johna Dowlanda prostredníctvom starých viol da gamba, ktoré na Slovensku prakticky nie je možné počuť. „Budú hrať starú anglickú hudbu, až na dve výnimky. Jednou z nich bude interpretácia diela súčasného skladateľa Pavla Šimaia, Slováka žijúceho vo Švédsku, a Angličana Ivana Moodyho. Ide o prepojenie starého s novým, o čo sa festival takisto usiluje,“ teší sa z nového spojenia Rajterová.
Festival okrem iného priblíži diela bratislavských skladateľov od 17. do 18. storočia, napríklad Johanna Sigismunda Kussera, Antona Zimmermanna či Wenzela Kalluscha. Nebude chýbať koncert Forum instrumentorum, na ktorom sa návštevníci oboznámia so zabudnutými hudobnými nástrojmi. Poľský skladateľ a klavirista Slawomir Zubrzycki predstaví violu organistu, nástroj, ktorý sa zachoval na nákresoch Leonarda da Vinciho.
