Slovné spojenie „výnimočná atmosféra“ sa v súvislosti s najväčším slovenským hudobným festivalom pod holým nebom skloňuje takmer pri každej príležitosti. A nie neopodstatnene. Počas troch dní v roku sa totiž medzi festivalovými bránami Pohody koncentruje vzácna rovnováha profesionality – bez ktorej by podujatie podobných rozmerov nemohlo fungovať – a neformálnej bezprostrednosti, ktorá sa z organizátorov neprenáša len na festivalových návštevníkov, ale často aj na samotných účinkujúcich.
Je to práve dôraz na detail a dobré vzťahy, ktoré vplývajú na zvyčajne chladnú agendu plnú sprostredkovanej komunikácie, zmlúv, honorárov a technických požiadaviek a vďaka ktorým sa festival mení na pulzujúci a vzájomne sa dopĺňajúci organizmus. Konkrétnym príkladom bolo aj sobotňajšie vystúpenie kapely tUnE-yArDs, ktorej festival v šibeničnom časovom termíne zabezpečil polovicu aparatúry stratenej na letisku.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Vzdialenosť medzi organizátormi a návštevníkmi sa dá miestami vyčísliť na niekoľko desiatok centimetrov. Väčšinou ide o momenty, keď hustý festivalový dav križuje na bicykli riaditeľ Pohody Michal Kaščák, ktorý sa musí neustále presúvať z miesta na miesto. Medzi divákov sa však (najlepšie nepozorovane) radi vmiešajú aj účinkujúci. Počas piatkového koncertu americkej hudobníčky St. Vincent tak mohli ľudia tesne pod pódiom spozorovať napríklad tancujúceho britského speváka a skladateľa Jamieho Culluma, ktorý len pár hodín predtým bavil na rovnakom pódiu tisícky nadšených fanúšikov.
Headlineri a prekvapenia
Cielenie na špecifickú atmosféru však v žiadnom prípade nemá slúžiť na odklonenie pozornosti od slabšieho programu. Aj keď organizátori priznali, že získať veľké mená je pri súčasnom konkurenčnom boji festivalových agentúr čoraz ťažšie, hanbiť sa rozhodne nemusia. Dva mimoriadne silné momenty – koncerty Ziggyho Marleyho a skupiny The Chemical Brothers – prišli už počas otváracieho dňa festivalu. Aj vďaka vysokej koncentrácii známych hudobníkov, a zrejme aj štátnemu sviatku, sa už vo štvrtok naplnila takmer celá 30-tisícová kapacita areálu. Pocítili to nielen ľudia čakajúci v radoch pred bufetmi či stánkami s pivom, ale aj samotní prevádzkari, ktorým veľmi rýchlo dochádzali zásoby.
Čo sa týka headlinerov, výsledný efekt na festivaloch často závisí od viacerých faktorov a nikde nie je napísané, že s veľkým menom prichádza aj veľký zážitok. Interpreti ako St. Vincent, Jamie Cullum, slávny „Sugar Man“ Rodriguez, speváčka LP či legenda shoegazeu – skupina Ride si však veľké meno na plagátoch poctivo vyspievali. Dobrý koncert však nesúvisí len s veľkosťou písma na propagačných materiáloch či počte „lajkov“ na sociálnych sieťach.
Pohoda je najmä o hudobných prekvapeniach, ktoré na ľudí číhajú na každom kroku. Jedným z nich bol aj austrálsky disco spevák Donny Benét, ktorý pre náhlu zmenu programu svoj výborne prijatý koncert s rovnakým úspechom zopakoval. Potešila aj libanonská speváčka Yasmine Hamdan, ktorá do Trenčína priviala mystickú krásu Orientu, šamani z Ifriqiyya Électrique, jemnosť skrytú v temnom drsnom zvuku zase nachádzali diváci koncertu skupiny Zeal & Ardor. Jednoducho povedané, bolo z čoho vyberať a každý si tak odnášal vlastný špecifický zážitok.
Základ je sloboda
Ak je jedným z čŕt Pohody spojenie profesionality a bezprostrednosti, tým druhým sú určite unikátne projekty ušité priamo pre festival. Ako už predtým prezradil Michal Kaščák, ak je to aspoň trochu možné, vždy sa snažia s hudobníkmi pripraviť niečo špeciálne. Tentoraz sa im to podarilo s jedným z najžiadanejších sláčikových telies sveta – Kronos Quartet. V sobotu večer tak v ich podaní odznelo vo svetovej premiére dielo slovenského skladateľa Mira Tótha, ktoré zhudobňuje články zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Jánovi Kuciakovi a jeho priateľke Martine Kušnírovej bol venovaný aj otvárací koncert festivalu. „To, čo sa im stalo, považujeme za útok na slobodu, a keďže festival je oslavou slobody, z našej strany išlo o prirodzený krok,“ pripomenul Kaščák.
Foto: SITA, Martin Mednansky
O netradičné spojenia však nebola núdza ani na menších pódiách. S trnavskou punkovou kapelou The Wilderness sa na scéne napríklad spojila Sasha Klokova z ruskej formácie Pussy Riot. Práve prítomnosť členiek kolektívu, ktorý tvrdo kritizuje praktiky Kremľa, či účasť prezidenta Andreja Kisku opäť nahrali do karát neprajníkom Pohody, ktorí, ako už býva zvykom, spustili na sociálnych sieťach vlnu nenávistných reakcií. Zrejme však nepochopili princíp podujatia, ktoré dáva ľuďom možnosť slobodne sa rozhodnúť, či daný program navštívia, alebo nie.
Nepochopiteľná zloba sa však akoby čoraz viac presúva z virtuálneho sveta aj do reality. „To sú tie Kiskove deti. Ktovie, koľko trávy tam tí feťáci vyfajčili,“ ozval sa s pohŕdavým tónom v hlase pán vo vlaku pri pohľade na festivalové pásky a logo Pohody. Aj hnevlivé narážky, často odzrkadľujúce iba vlastnú frustráciu, sú však jasným dôkazom toho, aký dôležitý je festival Pohoda.
