„Sté výročie vzniku Československa je pre mňa veľmi významným, ak nie najvýznamnejším momentom v novodobej histórii našich národov. Idea zohľadniť ho aj na našom festivale preto prišla veľmi prirodzene. Takýto monotematický typ festivalu som ešte nepripravoval, takže som to vnímal aj trochu ako výzvu. Má to určite aj svoje čaro, pretože organizátor sa snaží vyťažiť čo najviac z tohto v úvodzovkách obmedzeného priestoru,“ priblížil tohtoročnú tému festivalu jeho riaditeľ, slovenský violončelista a pedagóg Eugen Prochác.
Vzájomnosti dvoch národov je podriadený aj výber interpretov zredukovaný na esenciu českého a slovenského interpretačného umenia. Festival peknej hudby okrem iných privíta aj prvú dámu svetovej harfy – českú umelkyňu Janu Bouškovú, ktorá zajtra otvorí podujatie koncertom v lapidáriu Starého zámku.
Podľa Procháca ponúkne otvárací recitál aj niekoľko zriedka uvádzaných a kurióznych titulov: „Na jednej strane to bude originálny český harfový repertoár ako Sonáta Františka Rössler-Rosettiho, respektíve skladba Eliasa Parisha Alvarsa, ktorého hudobný skladateľ Hector Berlioz označoval ako Liszta medzi harfistami. Programu tiež dominuje trojica veľkých českých majstrov, Bedřich Smetana, Antonín Dvořák a Josef Suk. Menovaní skladatelia harfe skladby síce nevenovali, ale vo verzii pre tento nástroj sú skutočne výnimočné. Smetanova Vltava bude viac ako symbolickým entrée festivalu.“
Organizátori Festivalu peknej hudby si pred štyrmi roky založili novú tradíciu – jeden celý večer venujú tvorbe vybraného slovenského skladateľa. Výnimkou nebude ani tento ročník, ktorý zaostrí na tvorbu Ilju Zeljenku. „Bol to nesmierne šarmantný, vtipný, inteligentný a rozhľadený človek, s ktorým ste sa nikdy nenudili,“ prezradil Eugen Prochác, ktorý sa so zosnulým skladateľom osobne poznal, „pri rozpravách pri vínku vás poučil o astrofyzike a, samozrejme, hudbe, o ktorej dokázal ako človek s veľkou predstavivosťou úžasne rozprávať. Mal som šťastie, že som ho poznal a že pre mňa napísal niekoľko rozkošných skladieb pre violončelo a akordeón. Je to jeden z top skladateľov a patrí do elity, ktorú postupne predstavujeme na festivale. Začali sme Vladimírom Godárom, pokračovali sme Ľubicou Čekovskou, Petrom Zagarom či Tadeášom Salvom.“
Foto: SITA, Pavel Kastl
Na festivale nebude podľa Procháca chýbať ani Zeljenkova najznámejšia skladba Musica Slovaca, ktorá odznie rovno dvakrát – v podaní Slovenského komorného orchestra a následne na poslednom koncerte podujatia v autorskej verzii pre štyri violončelá. „Komornú verziu Zeljenka venoval môjmu priateľovi violončelistovi Jankovi Slávikovi. Je to naozaj populárny hit, ktorý žije v mnohých podobách. Sám Zeljenka však skladbu vnímal s miernym dešpektom. Bola to pre neho taká zmes ľudových piesní z okolia Čičmian. Ale určite bol rád, že je tak často hraná. Dokonca bola kedysi aj znelkou v slávnej Slovenskej strele. Čo sa týka tantiém, llja určite nefrflal,“ zavtipkoval riaditeľ festivalu.
Pozvanie na festival prijali aj dva československé súbory – džezový Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band (28. 7.) s hostkou Ester Wiesnerovou a violončelový kvartet Czecho-Slovak Cello Quartet (29. 7.). Okrem koncertov v Banskej Štiavnici organizátori už tradične pripravili aj dopoludňajšie koncerty v okolí mesta. Česká baroková a klasická hudba v podaní flautistky Clary Novákovej a čembalistky Moniky Knoblochovej naplní 28. 7. barokové priestory kaplnky Kaštieľa vo Sv. Antone, v kúpeľnom mestečku Sklené Teplice 29. 7. zase vystúpia slovenskí džezoví interpreti, saxofonista Erik Rothenstein a klaviristka Zita Slavíčková.
Sprievodným podujatím festivalu bude vernisáž výstavy pôvodom českej výtvarníčky žijúcej na Slovensku Květoslavy Fulierovej v priestoroch Knižnice Starého zámku. Rodáčka z Olomouca má podľa Procháca ako aktívna huslistka k hudbe blízky vzťah: „Vždy si dám poradiť od mojich kamarátov výtvarníkov, najmä kurátora a historika umenia Bohumila Bachratého. Tip na Květoslavu Fulierovú som dostal práve od neho a na ,československý' ročník festivalu sedí ako uliaty. Známy je napríklad cyklus Spomienky a partitúry, kde výtvarníčka vizuálne spracúva rôzne hudobné diela.“
