Foto: Marikel Lahana
Zneužitie na vojenské účely, prenos informácií či strata súkromia, to všetko ostro kontrastuje so súvislým a meditatívnym zvukom, ktoré lietajúce roboty v lete vydávajú. Tento vnútorný rozpor sa v projekte Dronocracy rozhodol reflektovať aj renomovaný parížsky súbor Ensemble intercontemporain. Svoj pohľad na drony a ich dosah na svet umenia a politiky ponúkne v rámci festivalu Viva Musica! už vo štvrtok večer vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave.
Reklamné plochy na rôznych miestach zdobil v poslednom období netradičný vizuál. Na koncert v rámci festivalu lákal extravagantne odetý muž v zelenej bunde a s kapucňou natiahnutou cez hlavu. Efekt anonymity navyše znásobovali veľké slnečné okuliare s hrubým žltým rámom. „Mimozemský“ vzhľad, patriaci francúzskemu skladateľovi a autorovi hudby k projektu Dronocracy Laurentovi Duruptovi, už dopredu naznačoval, že nepôjde o tradičný koncert klasickej hudby. To však nenaznačoval ani súbor Ensemble intercontemporain, ktorý patrí k popredným hudobným zoskupeniam v oblasti interpretácie súčasnej klasickej hudby a hudby 20. storočia.
„Dronocracy je treťou časťou trilógie, ktorú som vytvoril počas rezidenčného pobytu v Comédie de Reims (Centrum dramatického umenia vo Francúzsku, pozn. red.). Vždy som túžil túto tému spracovať, no veľmi dôležitú úlohu zohrala kniha Teória dronu od Grégoirea Chamayoua. Ide o naozaj poučnú publikáciu, ktorá problematiku rozoberá z rôznych pohľadov,“ priblížil Durupt v máji pre videodokument z dielne Comédie de Reims. Ďalšími projektmi trilógie sú AnthopoSCENE a PrivEspace, pričom aj v týchto prípadoch sú spoločným motívom súčasné témy ako životné prostredie, kontrola a dohľad, politická situácia či sociálne siete.
Na multimediálnom diele, ktoré v sebe spája živú hudbu, elektroniku, videoprojekcie aj herecké vystúpenia, s Duruptom spolupracovali Hicham Berrada (scéna, video, svetelný dizajn) a Ferdinand Barbet (réžia). „Text nám dovolil vložiť projekt do historických súvislostí. Laurent zložil hudbu a my sme z nej vytvorili živú formu,“ priblížil Barbet vo videodokumente. Dronocracy využíva aj prvky reality – satelitné snímky či napríklad prejav bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorého politika bola často spájaná práve s útokmi dronov. Autori však okrem kritiky dávajú šancu aj na obhajobu. Ich zámerom je hlavne vyvolanie diskusie o tom, kam až siahajú následky našich činov.
Dosah dronov na umeleckú scénu súvisí nielen s ich upokojujúcim ambientným zvukom, ktorý paradoxne evokuje hrozbu z výšky. Britská kapela Muse v roku 2015 vydala album Drones, ktorým reagovala na odľudštený moderný spôsob boja. Libanonský umelec Mazen Kerbaj, ktorý v roku 2016 navštívil aj Slovensko, zase pomocou inštrumentálnych zvukov podobných dronom vytvára svoju vlastnú hudobnú estetiku. Tému nových technológií a ich dosahu na spoločnosť minulý rok otvorila aj výstava v žilinskej Synagóge s názvom Globálna kontrola a cenzúra.
Špecifickým projektom Dronocracy sa festival Viva Musica! nekončí. Počas leta ponúkne aj očakávaný koncert Rozprava o slepcoch (Report on the Blind), v rámci ktorého sa v novom termíne (24. 8.) v bratislavskej Starej tržnici predstaví aj hollywoodsky herec John Malkovich. Na storočnicu skladateľa Leonarda Bernsteina o deň neskôr v novej budove Slovenského národného divadla upozorní záverečný koncert festivalu West Side Story s opernými spevákmi Adrianou Kučerovou a Pavlom Bršlíkom.
