Sveťo Moravčík: Uprising je vesmír uprostred Slovenska

Hovorí sa, že slovenské reggae sa datuje pred Uprisingom a po ňom. Festival, ktorý vznikol z mladíckeho nadšenia dvoch fanúšikov žánru, už o pár dní vstúpi do novej desaťročnice. Jedno z najväčších podujatí svojho druhu v strednej Európe ponúkne už od 24. do 25. augusta návštevníkom na bratislavských Zlatých pieskoch pestrú zmes žánrov od reggae, dancehallu a dubu až po hiphop a dnb. Viac o desaťročnej ceste festivalu, ale aj žánri, ktorý mu udal smer, prezradil jeden z jeho organizátorov Sveťo Moravčík.

20.08.2018 16:00
Uprising Foto:
Organizátori Uprisingu Sveťo Moravčík (vľavo) a Rasťo Pružinec počas minuloročného festivalu, ktorý oslavoval desiate narodeniny.
debata

Nedávno ste zverejnili dokument, ktorý mapuje 10-ročnú históriu festivalu. Spolu s Rasťom Pružincom, spoluzakladateľom Uprisingu, v ňom spomínate, aké riskantné bolo založiť festival orientovaný na žáner, ktorý na Slovensku takmer nikto nepočúval. Dnes ide o jedno z najvýznamnejších reggae podujatí na svete. Dá sa určiť, kde nastala tá zmena?

Asi niekde medzi nebom a zemou. Ten zlom sa dá odhadnúť len veľmi ťažko. Súviselo to najmä s rastúcou spokojnosťou a následne aj rastúcou návštevnosťou ľudí. Väčšinou je to tak, že kto raz Uprising navštívi, už ho nebude chcieť vynechať. A kedy sa z neho stal festival celosvetového významu? Z roka na rok sme si latku nastavovali vyššie. Snažili sme sa prinášať najväčšie mená svojho žánru. Mnoho z nich hralo na Slovensku po prvý raz a atmosféra, starostlivosť, technické zabezpečenie, ale aj vrúcne prijatie publika ich príjemne prekvapili. Pozitívne ohlasy sa medzi hudobníkmi veľmi rýchlo rozšírili. Pre viacerých interpretov je teraz Uprising métou. Keď ide napríklad jamajská kapela na európske turné, chce vystúpiť na Rototome – najväčšom európskom reggae festivale, Summerjame, druhom najväčšom podujatí, a Uprisingu.

Stretáva sa u nás reggae stále s predsudkami?

Predsudky sú tu stále, a to bol aj jeden z dôvodov, prečo sme minulý rok zmenili názov z Uprising Reggae Festival na Uprising Festival. Aj pri rokovaní s partnermi i rôznymi autoritami sme sa často stretávali s nálepkami ako „feťáci“ či „trávičkári“, s predsudkami voči tomuto žánru a jeho poslucháčom. Tohto klišé sme sa chceli zbaviť, no asi sa nám to celkom nepodarí nikdy. Aj keď sme dali reggae z názvu preč, program a dramaturgia hovoria niečo iné. Je paradox, že keď na festival zavíta niekto zo zahraničia, predpokladá, že je u nás obrovská reggae scéna. Absolútne to však nereflektuje realitu. Uprising je samostatný vesmír.

Nie je potom zázrak, že funguje viac ako desať rokov?

Je. Úprimne si myslím, že je.

Aké dôvody pritiahli k tomuto žánru vás?

Vibráciami, ktoré v sebe má. Keď som sa k nemu dostal, bola celkom iná doba. Reggae ma lákalo, pretože išlo o žáner, ktorý vtedy počúvala iba úzka skupina ľudí. Nebolo vôbec ľahké dostať sa k nemu. Boli ľudia, u ktorých sa dali kopírovať kazety či zhrávať platne, komunita bola malá a všetci sme sa poznali. Spočiatku ma oslovilo najmä roots reggae (subžáner reggae, ktorý odkazuje na jeho africké korene, pozn. red.) – svojou mystickosťou, rebéliou a zvukom, ktorý som dovtedy v hudbe nepočul. Očarili ma hlboké basové linky a celkovo ten dôraz na basu a bicie. Rokmi som sa do toho ponáral hlbšie a hlbšie, až kým som sa prepracoval sem (smiech).

Ziggy Marley nedávno na festivale Pohoda vyhlásil, že súčasnému reggae chýba spiritualita. Zrejme mal na mysli prerušenie puta s rastafariánstvom, ktoré ho formovalo. Máte pocit, že dnes reggae žije oddelene od hodnôt, ktoré pôvodne predstavovalo?

Zdá sa mi trošku smiešne, že to hovorí práve Ziggy Marley, ktorý sa venuje skôr folk či country reggae a u ktorého spiritualita podľa mňa absentuje. Navyše to nie je pravda. Už pred siedmimi či ôsmimi rokmi sa na Jamajke objavil nový prúd, ktorý niektorí nazývajú „reggae revival“. Po vlne dancehallových interpretov z 90. a nultých rokov nastupuje nová vlna hudobníkov, ktorí robia poctivé roots reggae a sú aj celosvetovo úspešní, napríklad Chronixx, Protoje či Kabaka Pyramid.

Prežíva reggae scéna obrodu?

V celosvetovom meradle zažíva reggae aj so svojimi podžánrami jednoznačne obrodu. Takmer všetky najväčšie svetové hity za posledných zhruba päť rokov sú v rytme dancehallu, reggae a reggaetonu (Major Lazer, Sean Paul, Justin Bieber, Rihanna, Despacito). Aj keď si myslím, že to nejaký výrazný dosah na reggae scénu nemá, ale samotný žáner je na tom kvalitatívne v poslednom období podľa mňa veľmi dobre. Hudobný svet sa však momentálne ocitol v kríze a netýka sa to len reggae. Zmena je vo vzduchu, niečo sa musí zlomiť. Dnes môže byť hudobníkom hocikto aj za pár drobných. A často mám pocit, že ani novým fanúšikom už nejde o kvalitu a posolstvo. Záleží im na tom, ako sa interpret prezentuje na sociálnych sieťach. To je však osobitá téma. Česť všetkým výnimkám.

Aká atmosféra teraz vládne v Kingstone, kolíske reggae? Rovnako ako iné miesta na Jamajke ste ho už viackrát navštívili. Cítiť spomínaný návrat ku koreňom?

Bol som na Jamajke asi päťkrát, naposledy pred dvoma rokmi a cítil som to. Moje návštevy mali vždy súvis s hudbou. Tomu sa tam ani vyhnúť nedá. Konkrétne v Kingstone je každý deň párty na každom rohu. Keď som tam šiel prvýkrát, ešte som nevedel, čo ma čaká, no posledné razy som sa už snažil zatajovať. Keď hocijakému interpretovi – malému či veľkému – poviem, kto som, už sa ho nezbavím.

Uprising už zrejme nie je v Kingstone neznámy pojem.

Práve naopak, poznajú ho tam veľmi dobre.

Už vás niekto zastavil na ulici s tým, že by chcel ísť hrať na festival?

Jasné. No zvyčajne to nechcem riešiť na mieste. Už zo skúsenosti sa vyhýbam dohadovaniu sa priamo s Jamajčanmi. Keď chcem niekoho z ostrova priniesť na festival, komunikujem radšej s agentúrou, ktorá celú agendu zastreší. Dostať Jamajčana do Európy je náročný proces, nielen čo sa týka vybavenia víz. Aj keby som to všetko už prácne vybavil vopred, vo finále by sa mohlo stať, že hudobník sa ráno zobudí a povie si, že nenastúpi do lietadla. Aj to sa mi už stalo. Ak som na Jamajke, získať interpretov na Uprising nie je mojím prvoradým cieľom. Ide skôr o nahrávanie skladieb a hudobné projekty, ktoré sme už realizovali s kapelou Medial Banana.

Vráťme sa z horúceho Karibiku do mierneho pásma strednej Európy, kde koncom týždňa odštartuje Uprising s menami ako Gentleman, Inner Circle, Lady Leshurr, Johnny Osbourne či Lee „Scratch“ Perry. V dramaturgii festivalu sa snažíte odrážať vlastný vkus, no zároveň napĺňať aj očakávania fanúšikov. Na čo najviac reagujú?

Vyhrávajú notoricky známe mená. Tento rok na festivale napríklad zahrá jeden zo synov Boba Marleyho – Julian. Viem si predstaviť, že mnoho ľudí, ktorí sa na koncert veľmi tešia, v živote nepočulo ani jednu jeho skladbu. V tomto prípade sme išli tak trochu na istotu. Meno Marley predstavuje automatický úspech, a to je jeho požehnanie aj prekliatie. Mal som síce aj obavy, či ľudia nezostanú sklamaní, no minulý mesiac som bol na jeho koncerte vo Viedni a zostal som milo prekvapený. Dokonca môžem s čistým svedomím povedať, že mal oveľa lepší koncert ako Ziggy Marley, ktorého som za posledné obdobie videl dvakrát. Uvidíme, ako priam alchymisticky vyskladaný program zaúčinkuje na ľudí tentoraz. Je tam veľa roots reggae, no podobné kapely v minulosti návštevníci vedeli doceniť. Reggae, ale najmä ska, sa na Slovensku počúva od 80. rokov. Išlo o malú komunitu, no bola tu. Formuje sa však nová, ktorá sa naučí na hudbu, ktorú jej ponúkneme my.

Vychováva Uprising ďalšiu generáciu fanúšikov reggae?

Dúfam, že áno.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #reggae #Uprising Festival #Sveťo Moravčík #Lee „Scratch“ Perry