Počas Hviezdnych nocí sa každý môže stať Bytčanom

Opäť nastal ten čas v roku, keď centrum Bytče obsadili hlúčiky mladých ľudí s plátennými taškami na pleciach, takmer skúmavo sledujúce okolité prostredie, architektúru či dokonca výklady miestnych obchodíkov. A opäť nastal aj čas, keď nevídaný záujem v očiach nových návštevníkov udivil aj domácich obyvateľov a podvedome ich nútil prehodnotiť rutinný pohľad na staré známe miesta. Festival Hviezdne noci, ktorý sa v Bytči konal od štvrtka do nedele, už po štvrtý raz potvrdil nielen obrovský potenciál mestských kultúrnych podujatí, ale aj to, že občanom mesta, aj keď len dočasným, sa človek nemusí stať len zápisom na mestskom úrade.

21.08.2018 09:00
Hviezdne noci Karpatské chrbáty Branislav Jobus Foto:
S kapelou Karpatské chrbáty na festivale vystúpil aj hudobník Branislav Jobus.
debata

Veľké letné festivaly pri vodných plochách či na letiskách prinášajú v porovnaní s mestskými multižánrovými podujatiami celkom iný zážitok. Kým v prvom prípade je hmatateľný festivalový svet obmedzený len na trvanie festivalu a ako taký neskôr prechádza do sveta spomienok, druhý prípad, naopak, ráta s aktívnou pomocou už existujúceho prostredia. A kto z mestských pamiatok či skrytých zákutí pomáhal v prípade festivalu Hviezdne noci? Nelenil areál Bytčianskeho zámku, ktorý spolu so Sobášnym palácom z čias palatína Thurza poskytli útočisko pre filmové premietania, miestny kultúrny dom, ktorý hostil nielen fanúšikov filmu, ale aj kvalitnej hudby či divadla, alebo kaviareň Vitalkafé, v ktorej sa konali diskusie či menšie koncerty.

Keď návštevník strávi v meste štyri dni, súčasťou festivalu sa stávajú nielen oficiálne vytýčené stanovištia. Istou formou happeningu je zrazu aj obyčajná prechádzka bytčianskymi uličkami, návšteva miestnych potravín či kŕmenie už tak vykŕmených kaprov v kanáli potoka Petrovička. Miestny tok, vďaka ktorému si Bytča od niektorých návštevníkov získala aj prezývku „Slovenské Benátky“, v piatok večer zohrával nielen estetickú, ale aj praktickú úlohu. Na vodnej stene, ktorú na ňom pomocou čerpadla vytvorili hasiči, si mohli ľudia vychutnať magické svetelné divadlo. Nepotešil však pohľad na chátrajúcu synagógu, ktorej interiér pripomínali len festivalové fotografie spred pár rokov.

Premietanie pod holým nebom v areáli... Foto: Marcel Huljak
Hviezdne noci Premietanie pod holým nebom v areáli Bytčianskeho zámku.

Prečo si predstavenie mesta zaslúži na úvod toľko pozornosti? Spätosť s Bytčou, s jej históriou, ale aj obyvateľmi je plnohodnotnou súčasťou festivalu. Tvorí jeho identitu. Pohľad na „výkladovú“ výstavu pestrofarebných reprodukcií kresieb či grafík z Bienále ilustrácií spoločne s veľkým nápisom „vodoinštalačný hutný materiál pletivá“ pôsobil ako tichý – ale aj úsmevný – svedok tohto netradičného zväzku. Rovnako ako orientačné festivalové tabule v tvare verejného osvetlenia. Špeciálne stanovište, a zároveň srdce Hviezdnych nocí, však ukrývali tri obrovské lipy na námestí. Podľa nich dostalo meno aj hlavné pódium – Pod Lipkami stage.

Pod lipami sa dejú veci

Lipy nie sú len výborným orientačným bodom. Oddávna sa vysádzali pri dôležitých miestach a bola im pripisovaná aj ochranná funkcia. Ako zdravý a košatý strom poskytujú v lete nielen tieň, lákajú aj svojou vôňou. Ako prezradil počas komentovanej prednášky mesta venovanej drevinám galerijný pedagóg a metodik z Bytče Peter Pivoda, aj to je dôvod, prečo sa s nimi festival identifikuje. Organizátori si to veľmi dobre uvedomujú, o čom by však bol festival, keby na námestie nelákali aj kvalitným kultúrnym programom?

„Toto bude pre Bytču kultúrny šok,“ uviedol jeden z organizátorov festivalu Peter Gärtner v piatok poobede čítačku hudobníka a spisovateľa Branislava Jobusa. Program pre deti v spoločnosti jeho detského literárneho hrdinu Muflóna Ancijáša vystriedal Jobus večer s kapelou Karpatské chrbáty. Publikum sa pod návalmi vtipných textov a chytľavých melódií nedalo dlho prehovárať na tanec. „Toto je ešte nič. Minulý rok tu bolo ľudí až po Obuv,“ ukázali na druhú stranu námestia dvaja mládenci z Dubnice nad Váhom, ktorí prežívali už svoj tretí ročník. Asi je to už tak, že počas Hviezdnych nocí vzdialenosť neurčujú neosobné jednotky dĺžky, ale práve familiárnosť daného miesta.

Pódium Pod Lipkami počas festivalu hostilo množstvo koncertov a ešte viac rozličných žánrov. Potešili nielen Karpatské chrbáty, ale aj skupiny ako Papyllon, Ditch The Fridge, Stolen Money, Walter Schnitzelsson či Tolstoys. Absencia festivalových náramkov na mnohých rukách svedčila aj o bohatej účasti miestnych, ku ktorým sa organizátori snažia aj takýmto spôsobom infiltrovať mierne alternatívny program. Len neďaleko troch líp totiž stálo ďalšie pódium. Patrilo podujatiam mestského kultúrneho leta a poväčšine pozývalo na dychovú hudbu, jarmok či stretnutie heligonkárov. Námestie však nebolo jediným miestom, kde bol voľný vstup pre všetkých. Bytčania si mohli užiť program aj v zámockom areáli či vo Vitalkafé.

Divoké koncerty aj klasik Bergman

Vstup s náramkom si už vyžadovali večerné koncerty v kultúrnom dome – tzv. Kulturáku – ktoré patrili popredným menám slovenskej, ale aj českej scény. Nesklamal hudobník a producent FVLCRVM, český zjav Ventolin či skupina Autumnist, ktorej líder Vladimír Ďurajka pochádza z Bytče. A nesklamali ani punkoví anarchisti z trnavskej kapely The Wilderness, ktorí si v piatok neodpustili asi polhodinové meškanie.

Napriek zmiešanému prijatiu publika, a pomerne krátkemu hraniu, patril ich koncert medzi najzaujímavejšie momenty festivalu. Postarali sa o to už tradičné filozofické príhovory speváka Denisa Banga, ktoré hlavami vírili ešte dlho po skončení koncertu. Celkom na inú nôtu následne zahral, či skôr zarecitoval, raper Gleb, ktorého nekontrolovateľná kadencia slov dostala publikum do vytrženia.

Kto nemal hudobníkov dosť, nemusel byť smutný ani po skončení oficiálneho programu. Viacero z nich sa totiž ešte túlalo mestom či prespávalo s návštevníkmi festivalu priamo v telocvični. Tam sa v noci odohrávala ďalšia symfónia rôznych zvukov – od chrápania až po zvonenie budíkov.

Pozornosť na námestí pútala aj špeciálna... Foto: Marcel Huljak
Hviezdne noci Pozornosť na námestí pútala aj špeciálna inštalácia venovaná aktuálnemu ročníku.

Hviezdy počas jasnej noci svietia aj na film, a tentoraz si posvietili na storočnicu Ingmara Bergmana, japonský aj československý film. „Dúfam, že v bytčianskych krčmách sa odteraz bude diskutovať len o Bergmanových filmoch,“ poznamenal Peter Gärtner pred snímkou Ako v zrkadle, v ktorej herečka Harriet Anderssonová predstavila ponor do vnútra duševne chorej Karin. Podobnú tiesnivú poetiku malo aj predstavenie divadla Odivo s názvom Stopy v pamäti, ktoré v sobotu popoludní nesmierne citlivo odkrývalo paranoidný svet schizofrenika a dôsledky jeho choroby na rodinných príslušníkov. Napriek teplotám, ktoré sa v kine v Kulturáku často hnali do závratných výšok, potešila aj výstižná satira režiséra Petra Solana Prípad Barnabáš Kos či japonský film Dievča, ktoré poskočilo časom s progresívnou, aj vtipnou, sci-fi zápletkou, no hlavne podmanivou jemnocitnou atmosférou.

Ľudia, ktorí festivalu Hviezdne noci neprajú, ho vraj označujú za regionálne podujatie s malou návštevnosťou. Regionálny, samozrejme, je, to je jeho hlavnou výhodou, určite však nie je regionálny významom. Aj keď ide len o štvrtý ročník, cítiť, ako sa profesionálne posúva dopredu, zároveň si však stále uchováva mladícky zápal nadšencov, ktorým plachty na premietania šili rodičia. Hviezdne noci sú ideálnym príkladom, ako sa dá vytvoriť pre pocestného domácke prostredie, nech už sa nachádza v akomkoľvek meste na Slovensku. A, naopak, ako sa dá povzbudiť miestnych k tomu, aby sa pozerali na domov očami cudzinca.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bytča #Ingmar Bergman #Peter Gärtner #Hviezdne noci #The Wilderness