Pri vstupe do novej dekády privítali Uprising už v piatok mierne prehánky a chladnejšie počasie. Aj keď by si dozaista každý návštevník prial skôr slnečné lúče evokujúce klímu horúceho Karibiku, ľahké spŕchnutie malo predsa len pozitívny účinok. Čiastočne skrotilo kúdole prachu, ktoré sa minulý rok pod nohami ľudí často zdvíhali až do výšky niekoľkých metrov. Prvý deň navyše teplota stále priala aj odvážnejším módnym kreáciám, vďaka ktorým sa areál zmenil na pestrofarebnú promenádu veselých nápadov aj žánrových klasík.
Pestrofarebná bola tradične aj spoločnosť. Už festivalová mapka pomocou nakreslených panáčikov naznačovala, že pomer návštevníkov inej pleti nie je zanedbateľný, a v tomto prípade obrázok dokonale zodpovedal realite. Čo však, žiaľ, realite nezodpovedalo, bol piktogram označujúci pitnú vodu. Ten ľudia síce mohli nájsť v sprievodnej legende, na mapke však už chýbal a celá snaha vypátrať zdroj vody tak pripomínala hľadanie známej postavičky Walda. Kritiku si tento rok vyslúžila aj absencia splachovacích toaliet, ktoré minulý rok výrazne prispeli ku komfortu návštevníkov.
Štandardne však nesklamala výzdoba festivalového areálu, na ktorej si dajú organizátori každý rok obzvlášť záležať. Aj tento rok sa Zlaté piesky zmenili na pohodlnú obývačku s mäkkým kobercom spadnutého lístia či ihličia, magickými svetielkami či umeleckými inštaláciami. Ujsť z jej útočiska na väčšiu otvorenú plochu pred hlavným pódiom sa oplatilo aj počas piatkového koncertu jamajského speváka Romaina Virga, ktorý okrem reggae zohrieval divákov príjemnými soulovými vibráciami. A oplatilo sa zaskočiť si aj na menší Dub stage, ktorý približne v tom istom čase hostil program s názvom Freestyle reggae session.
Vo veselých a energických improvizáciách sa stretli zástupcovia českej a slovenskej scény. „Někdo mi tvrdí že tu reggae není tradice, že nemá cenu na tom pracovat a snažit se, ale já viděl masiv řvát, cejtil vibrace,“ spieval český hudobník Cocoman, možno netušiac, ako v tej chvíli vystihol aj charakter festivalu Uprising. Radšej raz zažiť, ako stokrát počuť je pri Uprisingu už železným pravidlom. Rovnako však platí aj pri kapelách, ktoré festival prináša. Prvý deň sa o tom mohli ľudia presvedčiť aj pri koncerte jamajských priekopníkov ska – skupine The Skatalites.
The Skatalites na pódiu predviedli inštrumentálnu radosť zrelých hudobníkov. Či už to boli džezové sóla, alebo prvky latino, ska, či reggae, vždy išlo o dokonalú symbiózu nástrojov. Aj keď hlavným hosťom koncertu bol Derrick Morgan, ikona ska a rocksteady, už hneď na úvod potešila svojím spevom pôvodná členka kapely Doreen Shaffer. Staručká speváčka, ktorú prezývajú aj Kráľovná ska, prišla na pódium v civilnom odeve starej mamy. Všetka civilnosť sa však vytratila s hlasom, ktorý ukrýva mnoho rokmi nahromadených príbehov – veselých aj clivých. Melanchólia v jej hlase pripomínala veľké džezové speváčky a výborne tak kontrastovala s veselým nádychom koncertu.
Ďalšie slávne meno na ľudí čakalo na neďalekom menšom pódiu. Lee „Scratch“ Perry sa považuje za otca žánru dub a okrem iného pomohol naštartovať aj kariéru Boba Marleyho. O to väčším sklamaním bolo vidieť pána v rokoch, ako sa v sprievode tanečných bítov jeho dlhoročné kolegu – producenta Mad Professora – takmer mdlo pohybuje po pódiu. Situáciu mohol zachrániť jeden z headlinerov festivalu – nemecký hudobník Gentleman, ktorý sa práve chystal na hlavnej scéne. Ten však zostal verný svojmu menu – ako pravý džentlmen nikoho svojím výkonom neurazil, zároveň ani nepobúril v zmysle emocionálneho ataku. Potešila však švédska kapela Movits!, ktorá nie je na Slovensku žiadnym nováčikom a svojich fanúšikov zrejme dobre pozná. To sa prejavilo aj na jej koncerte, ktorý sa zmenil na búrlivú tancovačku.
V sobotu počasie prialo festivalu už menej a slnečných lúčov smerujúcich k ľuďom bolo cez deň ako šafranu. Prvýkrát sa čiastočne objavili počas koncertu skupiny Mighty Diamonds, ktorá si pripravila priam rokenrolové privítanie. K večeru teplota rýchlo klesala, na intenzite zase začal naberať vietor a príležitostný dážď. „Brrrr,“ znelo aj od talianskej kapely Mellow Mood, a aj keď tým jej členovia nemysleli počasie, výborne vystihli pocity prítomných. Kto sa chcel poriadne zohriať, mohol navštíviť krytý stan, kde sa práve chystal populárny slovenský raper Čistychov, dnes vystupujúci pod menom Čis T.
Problémy s nazvučením nie sú v prípade dancehallovej scény výnimočné a zaúradovali aj tentoraz. Čis T má však recept. „Keď technika zlyhá, ešte máme free style a beat box,“ snažil sa potešiť publikum a spolu s hosťom spustil improvizačnú ódu na pokazený mixážny pult. Technické problémy na úvod poznačili aj koncert „oldskúlových“ hiphoperov Slum Village, ktorí už neskôr nedokázali naštrbenú atmosféru opäť vyvážiť.
Večer patril legendám. Skupina Inner Circle dokázala, že ani po 50 rokoch nepatrí do starého železa a vie pobaviť nielen svojimi notorickými hitmi. Hneď po nej sa už na hlavnej scéne chystal očakávaný syn Boba Marleyho – Julian. Počas celého festivalu patrilo najväčšie pódium skôr hviezdam reggae, čo ku koncu mohlo pôsobiť trošku kontraproduktívne. Publikum sa dostalo do jednotného „reggae tranzu“, z ktorého ho mohli vytrhnúť len inovatívne prvky a osobitosť prejavu, a to napriek vysokému štandardu Julian Marley nepriniesol, a viac-menej tak skĺzol do festivalového priemeru. Výbušnejšiu šou priniesla Lady Leshurr, svoj koncert však delila na príliš malé celky, čo uškodilo celistvosti vystúpenia.
Festivalový areál pre mnohých predstavuje malé bludisko, čo však tento rok paradoxne poskytlo mnoho vítaných útočísk v závetrí. Niekde bolo vďaka stromom sucho, bezvetrie, inde zase mokro a zima. Uprising tak akoby naozaj predstavoval samostatný svet s mnohými podobami. Počasie mu vstup do novej dekády rozhodne neuľahčilo, „dobíjačky“ batérií však majú mnoho podôb. A to, čo na festivale nedodá slnko, vždy dodajú jeho návštevníci.
