Masovosť kultúre nemusí škodiť. Dôkazom je Biela noc

, 30.09.2018 19:12
Biela noc 2018
Projekcia Borisa Vitázka a Zuzany Sabovej na nádvorí Kapitulskej ulice. Autor: ,

Niekoľko plechových kontajnerov naskladaných do tvaru obrovského venca lemuje bratislavské nábrežie, no kým v bežnej situácii by okolo nich ľudia možno prešli bez väčšieho povšimnutia, teraz ich skúmavo obzerajú a čakajú v rade, aby sa s nimi mohli odfotiť.

Je len jeden deň v roku, keď sa verejnosť masovo zbavuje predsudkov a zbytočného ostychu pred súčasným umením a prijíma fakt, že výtvarným dielom môže pokojne byť aj pár vysvietených nádob na odpadky. Bratislavská Biela noc túto sobotu už po štvrtý raz dokázala, že vidieť okolitý svet v novom svetle nemusí byť len prázdna fráza a ľahostajnosť od všímavosti niekedy delí len obyčajná žiarovka.

„Je v meste nejaké podujatie?“ začudovane sa okolo seba obzerá starší manželský pár tlačiaci sa v preplnenom trolejbuse linky 210. „Predsa Biela noc,“ odpovedá mladík „prilepený“ k dverám dvojici, ktorá sa podvečer zhodou náhod ocitla v spoji smerujúcom k hlavným festivalovým zastávkam. Aj keď sa správa o chystanom podujatí možno nedostala ku každému, desaťtisíce ľudí, ktoré neskôr vyšli do ulíc hlavného mesta, opäť potvrdilo, že ide len o pár výnimiek. A ako sa nenechať hneď na úvod znechutiť davom a užiť si atmosféru mesta, ktoré obsadili umelecké inštalácie? Recept bol jednoduchý, trasu si poriadne naplánovať.

Ľudská stavebnica

Kým niektoré diela si mohli návštevníci vychutnať počas celého večera – dokonca aj celého víkendu – inde sa oplatilo prísť v konkrétny čas. Platilo to najmä o pohybovej performancii Bodies in urban spaces, ktorú s vybranými slovenskými pohybovými umelcami pripravila choreografka Esther Steinkogler. „Utvorte koridor,“ požiadali na úvod organizátori početnú skupinu zvedavcov zaujímajúcich sa o netradičnú prechádzku. Mali na to svoj dôvod, už o chvíľku sa totiž úzkou uličkou rozbehli performeri odetí v pestrofarebných teplákových súpravách s kapucňami na hlavách.

Veľká hlava Mega
		Viki od Viktora
		Freša...
Olivier Ratsi a jeho
		Pêle-Mêle v starom
		sklade...
+16Multimediálna inštalácia Submergence na
		nádvorí...

Anonymita mala svoj význam, najmä pre ich hodnovernejšie dokreslenie „neživých“ objektov či architektúry, kde museli pohybovo zdatní jednotlivci na istý čas ustrnúť v namáhavej a občas aj dych berúcej pozícii. Precitnúť mohli len pri presune na nové stanovisko a pobehujúce farebné postavičky, často detského vzrastu, sa rýchlo stali miláčikmi obrovského, no disciplinovaného davu, ktorý ich na záver odmenil úsmevmi aj uznanlivým potleskom. Bol čas vydať sa na ďalšiu prechádzku, tentoraz za svetlom.

Asi najväčšou výčitkou smerom k festivalu Biela noc bola po minulé roky nedostupnosť niektorých diel, pri ktorých sa tvorili dlhé rady a ktoré si pre obmedzenú kapacitu nevychutnal každý. Tento rok to bola napríklad obria preliezačka od umeleckého kolektívu Numen, svetelná inštalácia Licht, mehr Licht! v kostole Klarisky či farebný dážď na nádvorí Starej radnice. Kto nechcel čakať na headlinerov, pokojne mohol zamieriť k iným dielam a vrátiť sa neskôr. Mohol tak zistiť, že aj napriek množstvu ľudí sa Bratislava paradoxne nadýchla. Dôvodom bola nová pešia zóna na „vodnej“ festivalovej trase popri Dunaji, ktorú asi najlepšie vystihoval „dýchajúci strom“ umelca Lousyho Aubera na Vajanského nábreží.

Iný pohľad na mesto

Centrum hlavného mesta bolo plné inštalácií, ktoré boli prístupné aj bez festivalového náramku. Rituálnym a ohromujúcim dojmom pôsobila najmä živá projekcia Borisa Vitázka a Zuzany Sabovej na nádvorí Kapitulskej ulice, na Hlavnom námestí zase netrpezlivých ľudí upokojovala obrovská vznášajúca sa raja. Biela noc v žiadnom prípade nie je len o dielach, aj keď práve na to láka najviac návštevníkov. V druhom a nemenej dôležitom pláne chce verejnosti ukázať aj zaujímavé miesta, ktoré bežne z rôznych dôvodov unikajú ich pozornosti. Jedným z príkladov bola aj obrovská hlava Mega Viki od Viktora Freša, ktorá posvietila na jedinečnú sálu Moyzesovej siene.

Keď sa v akejkoľvek reportáži použije prívlastok krásny, redaktora možno ľahko upodozrievať z toho, že sa všeobjímajúcim prídavným menom len snaží uľahčiť si prácu. Z úst návštevníkov Bielej noci však počas sobotného večera odznel toľkokrát, že sa nedá odignorovať. Festivalu sa napriek kritike darí v našom prostredí nevídaná vec – zo súčasného umenia vytvára masovú záležitosť, a tým sa, či si to už Bratislavský samosprávny kraj prizná, alebo nie – právom stáva kultúrnou udalosťou strategického významu. Aj keď bolo otázne, či sa tento ročník pre škrty z kraja vôbec uskutoční, organizátori sa posnažili, aby to na kvalite nebolo poznať. Byť turistom vo vlastnom meste si už čoskoro budú môcť vyskúšať aj Košičania, kam sa Biela noc presunie 6. októbra.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#súčasné umenie #Dunaj #Bratislava #Biela noc
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk