Slovenský dirigent, ktorého hviezda vyletela pred rokmi strmo nahor a ktorý si svojou charizmou podmanil veľa prestížnych svetoznámych orchestrov. Do jeho husto zaplneného diára sa však z času na čas dostane aj Slovenská filharmónia. A tiež Bratislavské hudobné slávnosti, na ktoré sa v poslednom období vracia takmer každý rok.
Pod jeho taktovkou 4. októbra zaznie Valkýra Richarda Wagnera. V poradí druhá hudobná dráma tetralógie Prsteň Niebelungov a zároveň najhrávanejšie a najpopulárnejšie dielo z monumentálneho cyklu nemeckého skladateľa, ktorého snom bolo totálne umenie. Vytvorenie diela, v ktorom by sa spojili všetky umelecké formy do jedného celku. Podľa odborníkov by kompletné uvedenie tetralógie inšpirovanej mýtmi zabralo asi pätnásť hodín. Ale žiadny strach, v Redute zaznie len prvé dejstvo Valkýry.
Spoločenskými konvenciami Richard Wagner pohŕdal. Jeho ideálom bola sloboda – osobná, názorová aj myšlienková. Bol to bohém, veľmi často „smrdel grošom“, utekal pre políciou aj veriteľmi a bez prestania hľadal mecenášov. Patril k nim aj excentrický bavorský kráľ Ludwig, ktorého moc nezaujímala, o to viac miloval umenie. Práve na jeho príkaz sa konala premiéra Valkýry – aj proti vôli skladateľa, ktorý si sám napísal aj libreto.
„Dokonalosť sa dosiahnuť nedá. Ale treba sa jej snažiť priblížiť. Veď keď človek dosiahne dokonalosť, keď si myslí, že sa mu to podarilo, tak skončil,“ hovorí Juraj Valčuha. Koncertov, o ktorých si sám pre seba povie, že vyšli do posledného detailu, býva vraj veľmi málo. Ale to neznamená, že by sa o dokonalé predvedenie vždy neusiloval. Uprednostňuje živé koncerty, dokonalé nahrávky, ktoré sú výsledkom množstva strihov, mu pripadajú ako vyretušované fotografie z tituliek časopisov.
„Každé vystúpenie sa robí pre publikum. Je v poriadku, keď príde na koncert niekto, kto o hudbe nič nevie. Na začiatku predsa nikto nič nevie. Ak takto človeka hudba zaujme, začne sa o ňu zaujímať aj sám,“ pripomína renomovaný dirigent. Dôležité je podľa neho jasne preniesť myšlienky z partitúry do živej podoby. „Strach urobiť chybu však inšpiráciu zabíja,“ dodáva Juraj Valčuha.
