„Odmalička nás – piatich súrodencov živili rodičia duchovnou potravou. Aj pri stolovaní sa u nás diskutovalo o dejinách, filozofii a umení,“ spomína rodák z nemeckého prístavného mesta Wilhelmshafen. Nečudo, matka bola evanjelická pastorka a otec filozof, ktorý neraz spolupracoval aj s Martinom Heideggerom.
Do Bratislavy privezie Thomas Hengelbrock prestížny Orchestre de Paris. Najväčší francúzsky symfonický ansámbel, pri zrode ktorého stál na poste ministra kultúry André Malraux, oslávil minulý rok 50. výročie založenia. Hoci dirigentov široký repertoár siaha od baroka až po súčasnosť, pre najväčší bratislavský sviatok vážnej hudby siahol po dielach Berlioza, Prokofieva a Beethovena.
„Shakespeare ma ohromil. Ako blesk mi otvoril nadpozemským treskom brány raja a dal mi nahliadnuť do jeho najpriepastnejších hlbín,“ spomínal Hector Berlioz vo svojich Pamätiach na mimoriadny zážitok z premiéry Hamleta v parížskom Odeone. Predstaviteľka Ofélie Henrieta Smithsonová sa o päť rokov neskôr stala jeho manželkou. Veľkého alžbetínca jeden z najvýznamnejších francúzskych skladateľov 19. storočia celý život obdivoval a jeho dielami sa nechával inšpirovať. Aj pri tvorbe komickej opery Béatrice a Bénédict (motivickým východiskom bola Shakespearova komédia Veľa kriku pre nič). V podaní „parížskych symfonikov“ zaznie predohra.
„Ide o dielo opilca,“ zhodlo sa publikum po premiére Beethovenovej Siedmej symfónie, ktorú vo Viedni dirigoval sám skladateľ. Podľa Richarda Wagnera bola „apoteózou tanca“. Oveľa neskôr napísal spisovateľ Romain Rolland: „Naozaj je dielom opitého človeka, ale človeka opitého životom.“ Symfóniou č. 7. A dur, ktorú sám autor považoval „za jednu zo svojich najskvelejších skladieb“, sobotňajší koncert vyvrcholí.
Ani Prokofievov Druhý klavírny koncert, na premiére ktorého sedel za klavírom sám skladateľ, neprijalo publikum s nadšením. Premiéra vyvolala škandál. Poslucháči ho označili za príliš futuristický, získal si však obdiv baletného impresária Sergeja Ďagileva. „Najúžasnejšia vec na hudbe je možnosť podeliť sa o ňu,“ vyznáva sa klavirista Igor Levit. Mal tri, keď sa rodák z Novgorodu začal učiť hrať na klavír. A osem, keď sa s rodičmi presťahoval do Nemecka.
Tridsaťročný virtuóz, ktorý tento rok pridal k množstvu ocenení aj prestížnu Gilmore Artist Award, ďalej vysvetľuje: „Viem hrať na klavíri, poznám, čo je v partitúre – noty aj všetky inštrukcie, ktoré mi prezradí skladateľ. Ja to všetko interpretujem. Ale každý deň bude výsledkom iný zvukový zážitok.“
O to pikantnejšie budú takpovediac hudobné prekáračky. Prokofievov Koncert pre klavír a orchester č. 2 g mol totiž zaznie tentoraz na festivale nielen v interpretácii Igora Levita, ale o štyri dni neskôr aj v podaní Yefima Bronfmana.
