Džezáky nežijú z nostalgie. Publikum tešia prítomnosťou

, 22.10.2018 18:18
Peter Lipa
Hviezdou záverečného dňa Bratislavských jazzových dní bol aj Peter Lipa s kapelou. Autor:

Ružové okuliare a spomienkový optimizmus by mal pri koncertoch vždy zostať za dverami. Fanúšikom zaseknutým v nostalgii môže totiž veľmi ľahko skresliť názor a podvedome ich nútiť prehliadať chybičky, ktoré sa s pribúdajúcim vekom ich obľúbených interpretov či kapiel len veľmi ťažko zakryjú. Odhadnúť čas odísť zo scény je umenie, rozhodne to však nie je kumšt, ktorý by mali ovládať účinkujúci záverečného dňa 44. ročníka Bratislavských jazzových dní.

Nielen slovenský džezmen a jeden z organizátorov festivalu Peter Lipa, ale aj americká formácia The Manhattan Transfer s prehľadom potvrdili status hviezd a dokázali, že ich zrelý a suverénny výkon si stále nezasluhuje len zdvorilostný potlesk.

Tretí, posledný, deň džezákov má trochu inú príchuť. S atmosférou lúčenia sa vždy mieša aj mierne očakávanie, čo záver festivalu prinesie a či už v predstihu ponúkne návštevníkom pôžitok, z ktorého budú môcť žiť minimálne do ďalšieho ročníka. Nedeľa takéto atribúty mala. Hneď na úvod sa o hypnotický inštrumentálny zážitok postaralo izraelské trio Shalosh. Ich účasť je dôkazom, že festival neignoruje súčasné progresívne formácie, čo sa každý rok potvrdzuje ako veľmi správne rozhodnutie. Džezové prvky presahujúce do modernej klasickej hudby, repetitívnosť a najmä symbióza klavíra, basy a bicích – to všetko sa v sále bratislavskej Incheba Expo Arény premiešalo s clivosťou Blízkeho východu a mladíckou dynamikou.

Lipa v najlepšej forme

Ďalší koncert na hlavnej scéne bol o niečo špeciálnejší, a aj keď hostil domáceho hudobníka, pre mnohých patril k vrcholným momentom festivalu. Po dlhých 15 rokoch mal na Bratislavských jazzových dňoch vystúpiť ich programový riaditeľ Peter Lipa. „Teraz som v úplne inej úlohe, takže si ma vôbec nevšímajte,“ poznamenal na úvod spevák, ktorý zvyčajne z pozície moderátora uvádza hostí. Ako však už predtým avizoval, keďže tento rok oslávil 75 rokov, dovolil si urobiť výnimku. A dovolil si aj rozšíriť svoj tradičný „band“, ktorý teraz zdobili rovno dva saxofóny.

Lepší záver ako s kapelou The Manhattan...
Lepší záver ako s kapelou The Manhattan Transfer si publikum 44. ročníka Bratislavských jazzových dní ani nemohlo želať. Autor: Ivan Kelement

Peter Lipa je známy tým, že si na parádu príliš nepotrpí, a aj keď ľudí pomedzi pesničky teší povestným suchým humorom, najväčšia pozornosť vždy patrí hudbe. Narodeniny tak v tomto prípade ustúpili celkom do úzadia, napokon, dosýta ich oslávil už na samostatnom koncerte v septembri. Jediné, čo Lipa zneužil vo svoj prospech, boli diváci v sále, ktorých hravo presvedčil na spoluprácu.

Už od prvého momentu bolo jasné, že ovácie a nadšený potlesk publika nie sú len „povinnou jazdou“. Kto však v poslednom čase navštívil koncert Petra Lipu, nemal o tom už dopredu žiadne pochybnosti. Džezové cítenie a vyspievaný hlas je verným spoločníkom, ktorý ho akosi stále nechce opustiť. Verne pri ňom stojí nielen pri známych, medzi publikom už zľudovených piesňach, ale aj pri novinkách z pripravovaného albumu. Pri tých sa na scéne objavila aj mladá speváčka Emma Drobná, ktorá s Lipom premiérovo predstavila nový duet. Fanúšikov bigbítu potešila aj pieseň Tvár v zrkadle, ktorú jeden z organizátorov festivalu Pavel Daněk pôvodne napísal pre Deža Ursinyho.

„Je v lepšej forme, ako som si myslel,“ zazneli pochvalné slová z publika na záver koncertu, ktorý náladu v sále vygradoval na maximum. Diváci vycítili, ako si hudobníci na scéne užívajú tvorivý dialóg a improvizácie, a to je vždy oveľa účinnejší katalyzátor ako násilné výzvy na akciu. Po koncerte Petra Lipu vládla na festivale živá vrava, melódie jeho piesní si ľudia pospevovali pri občerstvení, dokonca aj na toaletách. To však ešte netušili, čo ich čaká počas vystúpenia amerického vokálneho kvarteta The Manhattan Transfer.

Vokálny ošiaľ

Kým prvé dva dni džezákov ukázali prevahu Európy nad Amerikou, posledný deň všetko obrátil naruby a jej povesť celkom rehabilitoval. „Sme naozaj radi, že sme späť. Je to už hodná chvíľka, čo sme naposledy hrali v Bratislave,“ pozdravil na úvod ľudí spevák Alan Paul. Kapela The Manhattan Transfer sa na scéne pohybuje už niekoľko dekád, určite ich členov neurazí ani fakt, že majú nejaký ten krížik na chrbte, na pódiu však stále predvádzajú výkon, ktorým by hravo schovali do vrecka nejedného mladšieho kolegu.

Čistá štvorhlasná harmónia od prvej sekundy učarovala rovnako mladšiemu aj staršiemu osadenstvu, ktoré sa pod vplyvom radostných a tanečných melódií na záver zdvihlo zo sedadiel. Každý zo štvorice spevákov je svojskou osobnosťou s charakteris­tickými vlastnosťami, ktoré striedavo nechávajú vystúpiť do popredia, o moment sa však dokážu opäť zladiť nielen v hlasových, ale aj tanečných choreografiách.

Lepší záver si 44. ročník Bratislavských jazzových dní ani nemohol želať. A platí to aj o „béčkovej“ scéne – Pódiu mladých talentov, kde divákov očaril Ľubomír Gašpar a jeho Cimbal Project. Talentov sa však prejavilo oveľa viac a bude preto zaujímavé sledovať, kto napokon dostane tú česť otvárať budúcoročné džezáky. Komu sa nechce rok čakať, môže navštíviť koncert, ktorým dá 28. októbra pomyselnú bodku festivalu gitarista John Scofield a jeho nová kapela John Scofield’s Com­bo 66.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#The Manhattan Transfer #Peter Lipa #džez #Bratislavské Jazzové Dni
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk