Foto: Collier Schorr
Pátranie po vlastnej identite a žiaľ zo straty svojej sestry pretavila aj na svoj posledný štúdiový album Rest. Intímny bolestný ponor obalený elektropopom a disco bítmi onedlho rozcíti aj slovenské publikum. Francúzsko-anglická herečka a muzikantka sa totiž stala ďalšou potvrdenou účinkujúcou trenčianskeho festivalu Pohoda.
V čase, keď ženy trýznia svoje sebavedomie snahou priblížiť sa nerealistickému obrazu krásy vytváranému v médiách a spisovatelia, nositelia intelektuálnej autority, vyhlasujú, že ženy po päťdesiatke už nemožno milovať, predstavujú dôležitú protiváhu práve osobnosti ako Charlotte Gainsbourgová. Vráťte mi môj vek, moje vrásky, už dávno nemám dvadsať rokov, odkazuje umelkyňa agentom a fotografom, ktorí sa ju snažia nasilu posadiť do stroja času. Krásu skrytú v nedokonalosti ponúka aj na svojom ostatnom albume Rest z roku 2017. Ako sama tvrdí, práve vďaka veku zrelej štyridsiatničky sa na umenie dokázala pozrieť z celkom novej perspektívy.
„Len nedávno som si uvedomila, že milujem nedokonalosť,“ priznala Gainsbourgová pred dvoma rokmi pre magazín Harper's Bazaar. „Žijeme v digitálne zdokonalenom svete. Musíte vyzerať perfektne, rozprávať perfektne, byť politicky korektný. Všetko je ako z porcelánu. No práve nedokonalosť je to, čo ma robí človekom a ľudí v konečnom dôsledku robí zaujímavejšími,“ dodala s tým, že sa na poslednej nahrávke snažila skôr priblížiť začiatkom svojej speváckej kariéry, ktorú odštartovala ešte so svojím otcom – francúzskou hudobnou ikonou Sergeom Gainsbourgom.
Talentovaná Charlotte Gainsbourgová nemala nikdy problém preraziť, no aj keď jej kariéra eskalovala rýchlym tempom, v snahe vyjsť z tieňa slávnych rodičov sa jej darilo postupovať len malými krôčikmi. Ako dcéra prominentnej dvojice – barda Sergea Gainsbourga a herečky a módnej ikony Jane Birkinovej – musela tvrdo pracovať na tom, aby ju verejnosť nevnímala len cez rodinné puto. Len čo však aj vďaka filmom ako 21 gramov, Antikrist, Melancholia či Nymfomanka získala medzinárodný ohlas a renomé, musela sa zrazu vymaniť z ďalšieho tieňa – zo „škatuľky“ spievajúcej herečky. A to aj napriek tomu, že so speváckou kariérou začala už ako 13-ročná.
Všetko odštartovala kontroverzná pieseň Lemon Incest, ktorú naspievala so svojím otcom a ktorá mnohým ľuďom pripadala až príliš uveriteľná. Svoj debutový album Charlote for Ever nahrala už v roku 1986. Takmer po 20-ročnej prestávke prišla úspešná nahrávka 5:55, kde spolupracovala napríklad s Dunckelom a Godinom zo skupiny Air či s textárom Jarvisom Cockerom z kapely Pulp. Gainsbourgová sa vždy vedela obklopiť talentovanými ľuďmi, a to platilo aj o jej ďalšej nahrávke IRM, o ktorej produkciu sa postaral hudobník Beck. Jej zatiaľ posledný album nie je výnimkou, aj keď tentoraz sa osmelila a po prvý raz sa predstavila aj ako skladateľka.
K prehodnoteniu pohľadu na život a tvorbu dospela najmä po tragickom úmrtí svojej sestry Kate v roku 2013. Pod tlakom očakávaní sa rozhodla presťahovať z Paríža do New Yorku, kde zrazu okúsila vítanú voľnosť a pocit, že nikoho nezaujíma. V tomto novom nastavení začala pracovať aj na albume Rest. Jej dvorným spolupracovníkom sa stal DJ a producent SebastiAn, no výrazných osobností, ktoré prispeli svojím vkladom, bolo omnoho viac. Jednou z nich bola aj polovička elektronického dua Daft Punk – Guy-Manuel de Homem-Christo, ktorý pomáhal tiež francúzskemu hudobníkovi Sébastienovi Tellierovi pri albume Sexuality. Práve Tellierovu symbiózu melanchólie a zmyselného elektropopu cítiť aj pri jej albume. Svojím rukopisom ho však poznačili aj Paul McCartney či Owen Pallet.
Či už Charlotte Gainsbourgová siahne do staršieho, alebo novšieho repertoáru, jej vystúpenie na Pohode celkom určite okorení aj povestný všestranný umelecký talent. Na festival, ktorý sa bude na trenčianskom letisku konať od 11. do 13. júla 2019, okrem nej zavítajú aj Liam Gallagher, Mac DeMarco, Lykke Li, Michael Kiwanuka, Calypso Rose a skupiny The 1975 či The Roots.
