Svätenie možno vnímať ako slávnostný okamih, keď sa určitej veci rituálne pripíše božská sila, nadpozemský charakter hodný uctievania či velebenia. V tomto zmysle sa obradný akt konal aj vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu, kde v stredu večer vypredaná sála so zatajeným dychom počúvala interpretáciu Stravinského diel. Program s názvom Svätenie jari bol súčasťou série koncertov, ktorými Konvergencie vzdávajú hold ruskému velikánovi klasickej hudby. Okrem slávneho rovnomenného diela vo verzii pre dva klavíry si však diváci mohli vypočuť aj piesňovú tvorbu či skladby pre husle a klavír.
Stravinskij v komornom šate
Čo výstižnejšie symbolizuje oslavu jari – nového života – ako spojenie mužského a ženského princípu? Tvorivý dialóg violončela a klavíra už na úvod predviedol riaditeľ festivalu Jozef Lupták a klaviristka Nora Skuta. Do atmosféry ruskej dediny z polovice 19. storočia uviedla ľudí pieseň Chanson russe z opery Mavra. Svoje špičkové interpretačné umenie následne predviedol aj slovenský huslista Milan Paľa, ktorý v tandeme s manželkou – klaviristkou Katarínou Paľovou – uviedol Stravinského diela Talianska suita, Divertimento či pieseň z baletu Petruška. Absolútna oddanosť hudbe s mnohými interpretačnými pascami sa odrazila nielen v Paľovom spôsobe hry, ale aj v pohyboch tela. Jeho prejav rešpektujúci neustále sa meniacu dynamiku skladieb tak miestami pripomínal pôsobivú tanečno-hudobnú hru, ktorú nadšení diváci ocenili frenetickým potleskom.
Po krátkej prestávke sa sálou nieslo príjemné očakávanie. Všetka pozornosť smerovala k dvom klavírom uloženým do harmonického celku, za ktoré si mali o chvíľku sadnúť Nora a Miki Skuta. Nebolo to prvý raz, čo dvojica prezentovala jedno z najznámejších Stravinského diel, prítomných napriek tomu ovládala zvedavosť, aký charakter dostane skladba, ktorú poznajú najmä v orchestrálnej verzii. Redaktor denníka Guardian Tom Service raz o Svätení jari napísal tieto slová: „Dobrý výkon vás rozdrví. No skvelý výkon vás prinúti pocítiť, že ste to vy – že sme to všetci naokolo – kto padol za obeť Stravinského strhujúcej a surovo krutej hudbe.“ Podobný pocit zavládol aj v koncertnom štúdiu, kde tenzia medzi jednou a druhou klaviatúrou neponúkala žiaden priestor na pochybnosti. Nadšené ovácie patrili jedinečnému výkonu dvoch interpretov, ktorým sa podarilo zachytiť farebnosť celého orchestra.
Škandál v divadle
Aj keď sa verzia Svätenia jari pre dva klavíry dostala do širšieho povedomia až koncom 60. rokov, v skutočnosti vznikla skôr ako orchestrálna podoba. Stravinskij ju zložil pre potreby baletného súboru, ktorý si mal na hudbu nacvičiť choreografiu. Choreografia, pod ktorú sa podpísal ruský baletný tanečník Václav Nižinskij, sa pritom stala takmer rovnako kultovou ako samotná hudba. Práve kombinácia hudobného nesúzvuku, pulzujúcich rytmov a dramatických tanečných kreácií inšpirovaných obdobím predkresťanského Ruska boli podľa mnohých výpovedí 29. mája 1913 spúšťačom škandálu, o ktorom hudobný historici dodnes vedú polemiky.
„Opustil som sálu ešte počas prvých taktov, ktoré okamžite vyvolali smiech a posmešky. Bol som zhnusený. Výkriky boli najskôr izolované, no čoskoro sa rozšírili na celé divadlo (…) v hľadisku rýchlo nastal hrozivý lomoz,“ napísal Stravinskij o premiére v parížskom divadle Champs-Élysées. Podľa jeho slov sa situáciu snažil neskôr upokojiť šéf spoločnosti Ruský balet Sergej Pavlovič Ďagilev, ktorý dával osvetľovačom pokyn raz rozsvietiť, raz zhasnúť svetlo v sále. Napriek prerušovaniu balet napokon pokračoval až do svojho neodvratného konca – obrazu smrteľného tanca panny, ktorú obetoval kmeň, aby sa zavďačil pohanským bohom.
Obmedziť život a tvorbu Stravinského len na škandály by však bola veľká škoda. Dôkazom je aj naštudovanie diela Príbeh vojaka, ktorým festival Konvergencie v sobotu a nedeľu vrcholí. Nesmrteľný príbeh o súboji dobra a zla festival už v minulosti uviedol, dôvodom, prečo sa k nemu vracia, je jeho aktuálnosť. „Stravinskij ho napísal pred viac ako sto rokmi, bola to jeho reakcia na prvú svetovú vojnu. Príbeh vojaka považujeme za jedno z kľúčových predstavení, ktoré sme priniesli nášmu publiku. Tentoraz však dostal nový šat, nové obsadenie aj nové scénické stvárnenie,“ priblížil pre Pravdu umelecký riaditeľ Jozef Lupták.
