Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že prvý deň festivalu ponúkol málo zvučných mien a mierne slabší program. Opak bol však pravdou. Už prvý príhovor hlavného organizátora Michala Kaščáka a otvárací koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu vyvolali silné zimomriavky. O ďalší prúd emócii a nezabudnuteľnú atmosféru sa postarala izraelská kapela Lola Marsh či bohaté vystúpenie s množstvom prekvapení Bolo nás jedenásť.
Dvadsiaty tretí ročník festivalu odštartoval koncert venovaný obetiam tragédie z pred desiatich rokov, kedy po nešťastnom páde stanu zahynuli dvaja mladí ľudia. Nekonal sa však tentoraz na hlavnom pódiu, ale symbolicky v jednom z festivalových stanov. Zaznela Symfónia č. 1 od Ilju Zeljenku aj tri skladby zložené priamo na objednávku festivalu.
„Veľmi ste nám chýbali,“ priznala šarmantná speváčka Yael Shoshana Cohen z kapely Lola Marsh, ktorá následne po komornom úvode otvorila hlavné pódium a ako „Pohodovú stálicu“ ich publikum opäť raz vrúcne privítalo. Nádherný hlas Yael tisícky natešených priaznivcov raz hypnotizoval a dojímal, inokedy bláznivo roztancoval. Dream popové prvky striedali zase indie a surf rockové, pričom ich spojenie krásne zafungovalo a pohladilo dušu. Zároveň kapela potešila fanúšikov tým, že zahrala novú pieseň. Tá má oficiálne vyjsť von už v piatok aj spolu s klipom. A aby toho nebolo málo, v závere tých, čo zmeškali minuloročný koncert v bratislavskej Refinery Gallery, kapela prekvapila piesňou Čerešne, ktorú Yael odspievala v slovenčine za pomoci nadšeného davu, čo ju dojalo až k slzám.
Nasledujúci koncert na vedľajšom, druhom najväčšom pódiu, bol opäť tematický k blížiacemu sa tridsiatemu výročiu Nežnej revolúcie. Zahrali na ňom priekopníci českého undergroundu a veční bojovníci proti totalite The Plastic People of the Universe. „Som rád, že dnes môžeme robiť slobodný festival. Plastici si išli svojsky za slobodou aj v dobe, keď to možné nebolo. Ich projekt Co znamená vésti koně, ktorý dnes predstavia je známy tým, že po jeho uvedení bola vypálená krčma, kde sa koncert Plastikov konal a bolo im oznámené, že to isté čaká každý ďalší podnik, kde budú hrať. Išlo teda o ich posledné vystúpenie na dlhú dobu. Začali opäť hrať až po roku 1989,“ uviedol kapelu Kaščák. České legendy sprevádzala Filharmónia Brno pod vedením dirigenta Pavla Schneidera. Unikátne zoskupenie hudobníkov predviedlo skutočne poriadnu avantgardu pomerne náročnú na počúvanie, no podľa reakcii publika sa rozhodne nikto nenudil.
Najmä najmladšia a ženská časť návštevníkov sa po koncerte plastikov presunula opäť na hlavné pódium, ktoré suverénne ovládli britskí indie rockeri The 1975. Až ohlušujúce ovácie z pod pódia počas ich príchodu na pódium pripomínalo vystúpenie The Beatles v televíznej šou Eda Sullivana v roku 1964. Hudobne a kvalitatívne sa však s kultovými „chrobákmi“ príliš porovnávať nemôžu. Ich set síce neurazil, no ani zďaleka nenadchol. Nezachránila to ani epická projekcia v spojení so svetlenou šou.
Vrcholom večera sa však rozhodne stalo špeciálne deväťdesiat minútové vystúpenie Bolo nás jedenásť, kedy odzneli všetky skladby z rovnomenného albumu z roku 1981 trojice Jaro Filip, Milan Lasica a Július Satinský. Obnovenie projektu a prvé vystúpenie v unikátnom zložení mohli diváci vidieť na Pohode už pred dvoma rokmi, avšak tentoraz sa posúvali hranice ešte ďalej. „Nie som zvyknutý vystupovať pred toľkými ľuďmi, začínal som v divadle, kde bolo najviac šesťdesiat divákov. Dnes je tu len usporiadateľov viac ako šesťdesiat. Každopádne som rád, že ste ma tak srdečne privítali. Obzrel som si dnes celý areál a zistil som, že som tu najstarší,“ zavtipkoval hneď po príchode na pódium Milan Lasica.
Počas vystúpenia odzneli nestarnúce hity ako Spomínam na Paríž, Vyletel vták, Za dedinou či Do batôžka, pričom sa na pódiu vystriedali Michal Kaščák, Dorota Nvotová, Martin Valihora, Marek Minárik, Braňo Jobus, Martin Višňovský, Juraj Podmanický z kapely Billy Barman, Lasky z kapely Para, Juraj Benetín z kapely Korben Dallas, Whisky z kapely Slobodná Európa a ďalší. A keďže Yael spolu s gitaristom Gilom Landauom z kapely Lola Marsh majú očividne veľmi radi pieseň Čerešne, prišli ju zahrať aj druhý krát, tentoraz však izraelskú speváčku na pódiu dopĺňala Zuzana Kronerová a divákom rozhodne nevadilo, že dostali v tomto prípade repete. Všetci hudobníci sa postarali o emotívny koncert plný vtipných hlášok Milana Lasicu aj sĺz na krajíčku. Zároveň pohľad na niekoľko generácii baviacich sa úplne rovnako bol naozaj nezabudnuteľný a neopakovateľný.
Záverečným bodom programu bol koncert britského rapera Skeptu, ktorý predviedol bez zbytočnej skromnosti autentický rap zo starej školy a solídne zakončil deň, na ktorý budú návštevníci tohtoročnej Pohody ešte dlho spomínať.