Festival Pohoda? Nielen radosť, ale aj zodpovednosť

, 14.07.2019 19:13
Charlotte Gainsbourg Pohoda
Charlotte Gainsbourg okúzlila prirodzeným šarmom aj muzikálnosťou. Autor: ,

Brnenie v hlave, spánkový deficit, bojovanie so živlami, stuhnutý chrbát, spálený nos, prázdno v peňaženke... Počas troch dní strávených na trenčianskom letisku preskúšali jeho dočasných obyvateľov strasti rôzneho druhu. Je však jedna vec, ktorá ich v spoločnom trápení spája. Túžba vrátiť sa a prežiť to všetko znovu. Je len málo podujatí, ktoré majú na svojich návštevníkov podobný účinok. Festival Pohoda, ktorý včera uzavrel brány 23. ročníka, opäť potvrdil, že je definitívne jedným z nich.

Hodnotenie festivalov často spadá do zjednodušenej kategorizácie dobrý/zlý ročník. Najmä ak si hodnotiaci vybavuje dojmy, ktoré patria do dávnejšej minulosti. Niekedy však stačí položiť jednoduchú otázku prečo, a človek si uvedomí, že konkrétny festival celkom suverénne hodnotí len na základe subjektívnych pocitov, súhre (alebo aj „nesúhre“ okolností) či dokonca náhode. Dobrý ročník od zlého tak často nemusí deliť len kvalita potvrdených headlinerov, ale pokojne aj nuansy ako dobre usmažený langoš, osviežujúca sprcha či vtipná konverzácia. Obrovský živý organizmus, akým je aj festival Pohoda, stojí na silných detailoch, ktoré sa, prirodzene, objavujú aj na hlavných scénach, ale častejšie sa prejavujú v bežných medziľudských vzťahoch.

Jedným z prvých zásadných momentov bola bezpochyby reč riaditeľa festivalu Michala Kaščáka, ktorý vo štvrtok uvádzal otvárací koncert Pohody venovaný obetiam tragédie v roku 2009. Zlomený hlas a následné ticho pri zmienke o dvoch mladých ľuďoch, ktorí po páde stanu prišli o život, pôsobili mrazivo a každému bolo v tej chvíli jasné, že návrat k tejto traumatickej skúsenosti nie je pre šéfa Pohody ani po desiatich rokoch nič jednoduché.

Prví návštevníci prichádzajú do festivalového...
Prví návštevníci prichádzajú do festivalového areálu Pohody 2019. Autor: Ivan Majerský, Pravda, Ivan Majersky

Spomínalo sa nielen na rok 2009, ale aj na rok 1989, ktorý prišla reprezentovať kultová česká formácia The Plastic People of the Universe v spoločnom projekte s Filharmóniou Brno. Zvyšok štvrtkového programu sa niesol vo veselšej atmosfére. Bránice opäť otestoval povestný humor Milana Lasicu, ktorý sa na Pohodu vrátil s úspešným projektom Bolo nás jedenásť. Za hviezdy dňa možno označiť britskú skupinu The 1975, ktorá predviedla kvalitnú popovú produkciu, nekompromisného rapera Skeptu, ale pokojne aj skupinu Para, ktorá opäť obhájila status jednej z najlepších slovenských koncertných skupín.

Prvé hrejivé momenty po mrazivej noci sa v piatok dostavili počas vystúpenia Idy Kelarovej so speváckym súborom Čhavorenge v spojení s Českou filharmóniou. Aj keď sa talentované deti z českých a zo slovenských osád často ocitajú v neľahkých životných situáciách, súcit a pochopenie sú tie posledné emócie, ktoré chcú na pódiu v ľuďoch prebúdzať. Namiesto nich ukázali úprimnú radosť a zrelé muzikantstvo. Potešenie zo skvelých koncertov speváčok Calypso Rose či Lianne La Havas však vystriedalo aj sklamanie z neúčasti švédskej speváčky Lykke Li, ktorá sa na Pohodu nedostavila kvôli zrušenému letu.

Liam Gallagher v budovaní atmosféry...
Liam Gallagher v budovaní atmosféry pokrivkával. Pomohli mu hity Oasis. Autor: Michal Augustini

Aj sobota mala svoje silné okamihy a opäť prichádzali už popoludní. Na hlavnej scéne sa predstavil afganský ženský orchester Zohra s mimoriadne inšpiratívnym príbehom. Ako na pódiu priznal Michal Kaščák, tento súbor je symbolom nevídanej odvahy a dôkazom, že hudba môže skutočne meniť spoločnosť. Po menších scénach, ktoré počas dňa skrývali niekoľko koncertných pokladov, sa pozornosť ľudí prirodzene obracala na bývalého člena skupiny Oasis Liama Gallaghera. Aj keď sa slávny manchesterský chuligán s osobitým ležérno-štipľavým prejavom sám naštylizoval do úlohy rokenrolovej hviezdy, strhnúť obrovský dav pod hlavným pódium sa mu podarilo len s overenými hitmi jeho brata Noela. O poriadnu šou sa hneď po ňom postaral miláčik slovenského publika, austrálsky hudobník Donny Benét. Skutočnou hviezdou večera sa však stala francúzsko-anglická herečka a muzikantka Charlotte Gainsbourg, ktorá svojím nenúteným šarmom a charizmou absolútne okúzlila publikum.

Pohoda si tento rok pripomínala 30 rokov od nežnej revolúcie a je zrejmé, že pojmy pohoda a sloboda sú späté viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Ani jedna z nich nie je samozrejmosť. Pohodu si človek nevytvorí tým, že si kúpi lístok na festival. To ani zďaleka nestačí, aj keď sa organizátori každý rok snažia vytvoriť pre to čo najideálnejšie podmienky. Rovnako ako pri slobode ani pri pohode neplatí, že keď ju raz človek získa, už o ňu nemusí bojovať. Každý je zodpovedný za svoj vlastný „dobrý ročník“ a práve na tom to celé stojí a padá. Pohoda mala tento rok vypredané. Privítala 30-tisíc návštevníkov a zdá sa, že skoro každý z nich porozumel svojej úlohe na formovaní festivalu. Práve v snahe vytvárať spoločné hodnoty a v chuti začínať od nuly rok čo rok, spočíva najväčší dar festivalu. Tento rok nebol výnimkou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Pohoda #Liam Gallagher #Charlotte Gainsbourg #Pohoda 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku