Na Pohode ste zahrali aj slovenskú pieseň Čerešne, dokonca dvakrát, aj počas koncertu Bolo nás jedenásť. Kto prišiel s týmto nápadom?
Yael: Minulý rok sme mali v bratislavskej Refinery Gallery koncert a chceli sme si počas neho pripraviť niečo špeciálne pre slovenské publikum, pretože cítime, že je medzi nami veľmi silné prepojenie. Mám tu dobrú kamarátku menom Nina, raz sme tu pred pár rokmi spievali spoločnú pieseň Roses a aj tento rok sme si to zopakovali. Sme priateľkami aj na facebooku, tak som jej napísala správu a spýtala sa či nepozná nejakú emotívnu slovenskú pieseň, ktorú by sme mohli zaspievať. Poslala mi ich viac, no táto mi hneď padla do oka. Povedali sme, že spravíme cover verziu a zhodli sme sa, že sa do nášho setu veľmi hodí.
Koľko vám trvalo, než ste sa naučili text v slovenčine?
Yael: Trvalo to, bola to výzva. Pomáhala mi Nina, ale aj viacerí ľudia z organizačného tímu Pohody, s ktorými som tiež v kontakte. Posielali mi hlasové správy, bolo to veľmi milé. Samozrejme, musela som vedieť, o čom spievam, a tak som si prečítala preklad textu. Téma, o ktorej pieseň rozpráva, ma skutočne chytila za srdce a zapáčila sa mi. Pripomenula mi jeden konkrétny moment z môjho detstva a dospievania. Ten motív prechodu z dievčaťa k žene bol pre mňa veľmi silný. A navyše vo štvrtok som sa stretla na pódiu s pánom Lasicom, ktorý text napísal. Bolo to úžasné. Zároveň pani Konerová, s ktorou sme pieseň odohrali, je skvelá, vtipná žena. Je ako neriadená strela, úplne sme si ju zamilovali. Je naozaj výnimočná.
Počas vášho setu odznela aj nová pieseň s názvom Echoes. Poslucháči ju už môžu nájsť aj na YouTube spoločne s videoklipom. Koľko singlov plánujete ešte vydať a kedy môžeme čakať nový album?
Gil: Sme v štádiu plánovania. Nemáme ešte celkom dohodnuté, koľko ich bude. Predbežne však rátame s tým, že to budú asi tri či štyri single a nový album by mohol vyjsť zhruba začiatkom nového roka. Nič nesľubujeme, ale dúfame, že všetko vyjde tak, ako má.
Bude sa váš album niesť v podobnom duchu ako váš debut alebo ste skúšali viac experimentovať so žánrami?
Yael: Pôjde o zaujímavý mix. Bude to veľmi farebné, pestré a bude to mať istý filmový nádych. Máme radi, keď naše piesne znejú ako soundtrack k nejakému filmu a poslucháč si môže vytvárať vlastné obrazy v hlave.
Michal Kaščák povedal, že si vie predstaviť vašu hudbu ako soundtrack k filmu od Quentina Tarantina.
Gil: Vždy keď robíme hudbu, máme v hlave istý obraz, vizuál a v podstate nám to veľmi pomáha v procese tvorby a dokončovania. Yael: Michal je super. Milujeme filmy a ja osobne som veľká fanúšička westernov.
Z vašich skladieb to rozhodne cítiť. Dá sa tam nájsť mnoho surf rockových prvkov, radi využívate spring reverbový efekt na gitare…
Gil: Áno, presne. Aj naša nová pieseň Echoes sa nesie v tomto duchu. Nakrúcanie videoklipu bolo takisto veľmi príjemné, mohli sme si konečne aj schuti zatancovať (smiech).
Slovenské publikum vás nesmierne vrelo privítalo. Počas koncertu ste sami vraveli, že vám takáto reakcia chýbala, dokonca ste boli v závere dojatí až k slzám. Máte podobný úspech aj v iných krajinách?
Gil: Chodíme na turné často po Európe, takisto po Spojených štátoch a všade sú ohlas a nálada na koncerte iné. No od nášho prvého vystúpenia na Pohode sme si nevedeli predstaviť skutočne nič lepšie. Yael: Áno, prišlo to nečakane, ale zároveň to bolo veľmi prirodzené. Možno sa mýlim, ale podľa mňa na našej hudbe nie je nič cynické alebo falošné, a práve to ľudia tu na Slovensku ocenili. Išlo o autentické a emotívne prepojenie. Chytilo nás to za srdce a odvtedy tu máme veľa priateľov, s ktorými sme stále v kontakte.
Takže vás môžeme na Pohode očakávať aj na budúci rok?
Yael: Samozrejme. Ak nás tu budete chcieť, veľmi radi znova prídeme.
