Nezachytená všímavým okom by táto miniepizódka mohla poľahky skončiť na smetisku dejín, no namiesto toho otvára reportáž o festivale Uprising. Dôvod? Napriek tomu, aká sa môže zdať oproti iným momentom jedného z najväčších európskych reggae festivalov malá či bezvýznamná, dokonale vystihuje jeho skutočný charakter.
Vstup do rekreačného areálu bratislavských Zlatých pieskov je počas festivalu Uprising vždy tak trochu šok. S ročným odstupom človek ľahko zabudne na to, aké intenzívne a prekvapujúce dokáže byť privítanie v prostredí, ktoré nesleduje žiadne trendy, netúži po konfliktoch, no zároveň je inšpirujúce a zdravo angažované. Nemusíte mať dredy, nemusíte sa ani vystatovať jamajskými vlajkami a – to sa podržte – nemusíte dokonca počúvať reggae. Uprising vrúcne privíta každého, kto pojmy „mier, láska a jednota“ považuje za viac ako len vyprázdnené propagačné heslá. Dvanásty ročník nebol výnimkou.
Tóny navodzujúce dovolenku v horúcom Karibiku sa začali areálom ozývať v piatok už od skorých popoludňajších hodín. Každý trávil čas po svojom. Niektorí si užívali lúče slnka na neďalekej pláži, iní zase uprednostnili príjemný chládok v tieni vysokých topoľov a ihličnanov. Aj keď do koncertu hlavnej hviezdy večera Ms. Lauryn Hill zostávalo ešte niekoľko hodín, leňošiť sa neoplatilo. Ľutovať mohli tí, ktorí zmeškali koncert talentovanej britskej speváčky Hollie Cook s kapelou. Malé žieňa v šatách a športových teniskách si na jednej z menších scén získalo publikum nielen svojím zmyselným tancom, ale hlavne podmanivým zvukom, ktorý sama speváčka nazýva „tropický pop“. Ohlas bola obrovský, publikum nadšené. Do varu dostala ľudí aj francúzska reggae formácia Dub Inc či slovenský raper Strapo.
Čakanie na kráľovnú
Polhodinu pred polnocou pod hlavným pódiom čakali tisícky ľudí. Lauryn Hill sa však neobjavila. Čo sa týka meškania na vlastné koncerty, Hill nemá práve najlepšiu povesť. Na Uprisingu v tom však bola celkom nevinne, dokonca plánovane. Otváranie koncertu počas svojho svetového turné totiž zverila dídžejke a producentke menom Reborn. Napriek umne zvolenému repertoáru však tento krok nebol každému po chuti. „Kde do pekla je Lauryn Hill?“ ozvalo sa po anglicky z publika, no výčitka zanikla v dave. Ikona, pred ktorou sa dnes skláňajú mená ako Nicki Minaj či Cardi B, sa na scéne objavila po polhodine, no nevyzerala celkom vo svojej koži. Prudké gestá a pohľady až príliš často smerovali od publika smerom k zvukárovi. Možno len hádať, či to spôsobili práve problémy s „odposluchom“ alebo niečo iné, no Hill často pôsobila podráždene a udržiavala odstup chladnej kráľovnej.
Americká speváčka, raperka a pesničkárka si posledné dva roky na turné pripomína dvadsať rokov od vydania svojho prelomového debutového albumu The Miseducation of Lauryn Hill. „Je to osobný album, pretože som sa nebála byť v hudbe zraniteľnou. Potrebujeme viac takých ľudí. Nesnažme sa byť ,coolʻ, buďme radšej autentickí, hovorme veci, ktoré sú skutočné, aj keď to nie je ľahké. Dlhé roky som odolávala a vzdorovala systému, ktorý chcel zo mňa vytvoriť karikatúru samej seba. Odmietla som to. Odmietla som byť karikatúrou, stereotypom, niečím limitujúcim, niečím, čo nie je dynamické, čo sa nevyvíja, nerastie, nedýcha,“ priblížila svoj album Hill a osobnou výpoveďou tak čiastočne zmiernila rozpaky z jej prejavu.
Raggae hudba kladie prízvuk na druhú a štvrtú dobu každého taktu, s čím súvisí aj typický knísavý tanec. Na festivale ako Uprising sa tak po istom čase môže stať, že tento typ pohybu využívajú ľudia mimovoľne nielen pri koncertoch, ale aj pri bežných presunoch areálom. Človek vyzerá, že si miernym perovaním šetrí chrupavky, v prenesenom zmysle slova však možno hovoriť aj o akomsi kolektívnom priblížení sa k zemi, pôde, prírode. Takéto kolektívne priblíženie, už nie metaforické, ale celkom doslovné, nastalo aj v sobotu tesne pred koncertom speváčky Nneky.
„Dámy a páni, ako určite viete, Uprising nie je len hudobný festival, ale snaží sa vysielať aj posolstvo,“ ozval sa spevák skupiny Medial Banana Pokyman, ktorý na festivale zároveň uvádza interpretov na hlavnom pódiu. Vo svojej reči vyzval prítomných na to, aby už ďalej neignorovali klimatické zmeny a podporili tiež protestné zhromaždenie, ktoré sa bude v pondelok konať pred ministerstvom životného prostredia v Bratislave. Malú generálku toho, ako to bude celé vyzerať, si mali vyskúšať aj návštevníci festivalu. Na vyzvanie si na niekoľko sekúnd všetci pred pódiom bez slova ľahli, aby znázornili, čo ľudstvo čaká v prípade, že bude tieto zmeny aj naďalej zľahčovať. Vyhynutie.
Cez odpustenie k pokroku
Nigérijsko-nemecká speváčka Nneka nemohla mať lepší tematický nástup. Ani ona sa totiž nevyhla komentáru aktuálnej environmentálnej situácie. „Tvárime sa, že klimatická zmena je niečo, čo sa deje okolo nás, no mýlime sa. Klimatická zmena sa deje vnútri nás. Je v našich dušiach, telách, v mysli. Odpojili sme sa sami od seba. Spali sme. A teraz si musíme prejsť utrpením a bolesťou, ktorej sa mohlo predísť. No netrápte sa preto. Je to v poriadku, pretože si tým prejdeme spoločne. Odpustime si. Neviňme svojich rodičov, ktorí sú takisto obeťami. Neviňme ani politikov. Ide o kolektívne šialenstvo. No je to v poriadku, pretože sme teraz tu. A jediný spôsob, akým dokážeme veci zmeniť, je byť naozaj tu, byť prítomný celým svojím vedomím. Nesúdim vás, som tu s vami tiež,“ zaznelo v jednom z najemotívnejších prejavov festivalu. Škoda len, že aj jej koncert poznačili technické komplikácie.
Ďalšia veľká udalosť sa na hlavnej scéne chystala o necelú hodinu. Narodeniny mali totiž spoločne osláviť dve festivalové stálice, kapela Medial Banana (10) a Polemic (30). Energia, ktorú sa im spoločne podarilo pod pódiom rozdúchať, svedčilo o tom, že headlineri rozhodne nemusia prichádzať len zo zahraničia. Po pár skladbách rezkých tancovačiek a búrlivých ovácií publika prišla malá prestávka, kde si s oslávencami prišli vypiť samotní organizátori festivalu. Nechýbala ani nová spoločná skladba Staré časy a množstvo prídavkov. Oslavu zrejme nechcela pokaziť ani prichádzajúca búrka, ktorá si počkala až na záver koncertu. Dážď, silný vietor a blesky na chvíľu prerušili festival, ten neskôr pokračoval aj koncertom Horacea Andyho či skupinou Ultrazvuk. Búrka sa však neskôr opäť vrátila. V tomto prípade sa ukázala trochu slabšia komunikácia zo strany organizátorov, ktorí sa spoliehali len na svetelnú signalizáciu v areáli. Mnoho ľudí tak netušilo, ako počasie zasiahne program.
Napriek drobným chybičkám a počasiu, ktoré žiaden organizátor ovplyvniť nedokáže, festival Uprising opäť ukázal, že je na slovenskej festivalovej scéne neobjaveným pokladom. Netvári sa, že chyby neexistujú, no namiesto toho, aby na ne poukazoval, hľadal vinníka a živil hnev, mieri radšej k odpusteniu. A čo vy? Ako zareagujete, keď vás niekto nechtiac obleje pivom?
