„Tohtoročné heslo odkazuje na názov albumu bristolskej punkovej kapely Idles, no zároveň reprezentuje náš občiansky postoj aj spôsob organizovania. Podľa Danteho je v jednom pekle špeciálne miesto pre tých, ktorí boli v ťažkých časoch nerozhodní. A my chceme celkom jasne ukázať, na akej strane stojíme. Dištancujeme sa od strachu a rôznych nenávistných prejavov, ktoré sa šíria v spoločnosti. Chceme ukázať, že sa im dá vzdorovať aj zábavou,“ priblížil pre Pravdu filozofiu festivalu jeden z jeho organizátorov Viktor Pončák.
Základom festivalu je tzv. DIY (Do it yourself) princíp, ktorý využívajú mnohé aktivistické, umelecké či politické skupiny. Podľa organizátorov ide o nehierarchickú formu organizácie, ktorá dáva priestor každému, kto má podobný cieľ, aby prispel k výsledku. Ako dodáva Viktor Pončák, v preklade to napríklad znamená, že každý návštevník sa môže stať zároveň aj účinkujúcim. „Ľudia, ktorí majú o takúto formu prezentácie záujem, sa s nami väčšinou dohodnú dopredu. Raz sa nám však stalo aj to, že sme po festivale začali objavovať záhadné plagáty, ktoré oznamovali stretnutie o druhej hodine. A naozaj. O druhej prišiel chlapík s vlastným prenosným reproduktorom, sadol si a prednášal svoju poéziu. Vôbec sme netušili, čo sa bude diať,“ spomína na vtipnú príhodu organizátor.
Foto: Ondrej Rychnavský
Skapal pes fest už sedem rokov funguje bez sponzorov a dotácií. Podľa Pončáka je tajomstvom úspechu solidárna ekonomika spoločného využívania. „Celý rozpočet stojí hlavne na tom, že dokážeme plus-mínus odhadnúť, koľko ľudí nám pošle dobrovoľný príspevok a koľko nás čo bude stáť. Každý účinkujúci vystupuje bez nároku na honorár. Samozrejme, chceme, aby sa u nás cítili komfortne a zabezpečíme im jedlo a cestovné náklady, ale vzdaním sa honoráru sa takisto stávajú spoluorganizátormi festivalu,“ vysvetľuje Pončák, podľa ktorého núdzu o kapely nikdy nemali. „Ak máme s kapelami nejaký problém, tak je to vybrať si z nich. Aj teraz sme museli odmietnuť dve tretiny ponúk. Dobré meno sa zrejme šíri. Mnoho ľudí si chváli atmosféru, nie sú tam žiadne pásky, kontroly, rady na pivo. Ide o komunitnú akciu, kde sa ľudia naozaj cítia dobre.“
Dramaturgicky festival stojí najmä na podpore lokálnej scény. Kapely, ktoré sú často prepletené kamarátskymi väzbami, pochádzajú najmä z okolia – Prešova či Košíc. Už pomenej ich prichádza zo samotného Trebišova, kde vraj scéna nie je až taká živá. Zo slovenských interpretov sa tento rok predstaví napríklad Raptor Koch band, Our Stories či Sisa Fehér, zo zahraničia na festival tento rok zavítajú mexickí People As Machines, Lonesome Hot Dude z Rakúska či Jesień a DJ Teddybear z Poľska.
Ako prezradil Viktor Pončák, špeciálne sa teší aj na nehudobného hosťa – dokumentaristku, rómistku, antropologičku a redaktorku Sašu Uhlovú, ktorá príde porozprávať o svojom projekte Hrdinovia kapitalistickej práce. „Podľa mňa ide už teraz o legendu. Jej meno sa bude určite objavovať v mnohých učebniciach a slovníkoch. Som veľmi rád, že príde okrem iného predstaviť svoj výnimočný sociologický prieskum, v rámci ktorého sa zamestnala v nízkopríjmových zamestnaniach.“ Čo sa týka diskusií, Pončák okrem iných upozorňuje aj na Datru z kapely Rozpor, ktorý bude hovoriť o Radikálne ľudskom turné. „Ide o veci, ktoré sú vyjadrením našich názorov, myšlienok a pocitov. Vnímame ich rovnako dôležito ako hudobný program.“
